oPeniazoch.sk, Redakcia
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) vo štvrtok popoludní rozhodla už siedmykrát od polovice minulého roka o znížení úrokových sadzieb. Rovnako ako aj v marci pristúpila k úprave o štvrť percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka (ECB) začala cyklus zvyšovania úrokových sadzieb ešte v júli 2022. Jej hlavným cieľom bolo dostať pod kontrolu zrýchľujúcu sa infláciu. To sa jej aj postupne darí a zhruba od polovice minulého roka už sadzby znižuje. Aj aktuálny krok smerom k uvoľneniu menovej politiky by mal podporiť hospodársky rast eurozóny.
Po rozhodnutí ECB tak sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie klesne na úroveň 2,25 %. Sadzba pre hlavné refinančné operácie sa zníži na úroveň 2,40 % a nová sadzba pre jednodňové refinančné operácie bude na úrovni 2,65 %.
Tlačová konferencia po rokovaní Rady guvernérov ECB (naživo 17. apríla 2025 o 14:45):
Od úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky sa pritom odvíjajú aj úroky, ktoré platia z úverov obyvatelia krajín eurozóny. Či však bude pokračovať zlacňovanie úverov na Slovensku, vrátane hypoték, v doterajšom tempe, je v súčasnosti otázne. Základné úrokové sadzby centrálnej banky sú totiž síce dôležitý, ale nie jediný faktor, ktorý má na to vplyv. Tým druhým významným je aj napríklad úročenie štátnych dlhopisov.
Bude ECB aj ďalej pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb?
Proces dezinflácie podľa ECB rovnomerne pokračuje. „Inflácia sa naďalej vyvíja podľa očakávaní našich odborníkov – v marci bol zaznamenaný pokles celkovej i jadrovej inflácie. V posledných mesiacoch výrazne poľavuje aj inflácia cien služieb. Z väčšiny ukazovateľov základnej inflácie vyplýva, že inflácia sa trvalo ustáli v blízkosti dvojpercentného strednodobého cieľa Rady guvernérov,“ uvádza sa v stanovisku guvernérov.
Mzdový rast sa zmierňuje a zisky čiastočne tlmia vplyv stále zvýšeného rastu miezd na infláciu. Napriek určitému zvyšovaniu odolnosti ekonomiky eurozóny voči globálnym šokom sa výhľad vývoja hospodárskeho rastu v dôsledku zintenzívňovania obchodného napätia zhoršuje. Zvýšená neistota podľa guvernérov centrálnych bánk eurozóny pravdepodobne vyvolá pokles dôvery domácností a podnikov, zatiaľ čo negatívna a volatilná reakcia trhov na obchodné napätie zrejme povedie k sprísneniu podmienok financovania. Uvedené faktory môžu naďalej tlmiť výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne.
Guvernéri sa budú riadiť aktuálnym vývojom
Rada guvernérov je pritom odhodlaná zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Predovšetkým za súčasných podmienok výnimočnej neistoty sa pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky bude riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia bude prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. „Rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z jej hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb,“ upozorňujú guvernéri.
