Na Slovensku sa bude uplatňovať princíp prvoradosti energetickej efektívnosti, zbierať údaje o spotrebe energie a zmení sa aj definícia energetickej chudoby. Vyplýva to z návrhu zákona o energetickej efektívnosti z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Cieľom návrhu je do slovenskej legislatívy transponovať európsku smernicu o energetickej efektívnosti, čo malo Slovensko stihnúť do 11. októbra 2025.
Zákon podľa ministerstva prierezovo zasahuje do takmer každej energetickej legislatívy a upravuje a rozširuje všetky oblasti energetickej efektívnosti. „Vzhľadom na rozsah a komplexnosť legislatívnej zmeny bolo pristúpené k návrhu úplne nového zákona,“ vysvetlil rezort.
Princíp energetickej efektívnosti sa má uplatňovať vo všetkých základných plánovacích a koncepčných činnostiach, pri investičných projektoch, v procese verejného obstarávania a v strategickom plánovaní. Má sa takisto zlepšiť informovanosť o energetickej efektívnosti, napríklad zriadením jednotných kontaktných miest a aj špecializovaných kontaktných miest pre domácnosti, najmä tie ohrozené energetickou chudobou.
Návrh zákona rieši aj zber údajov. „Na stanovenie a plnenie nového cieľa energetickej efektívnosti je potrebné zaviesť zber údajov o spotrebe všetkých verejných subjektov a ich lokalizácii,“ píše rezort v predkladacej správe. Údaje budú posielať napríklad aj spoločenstvá vlastníkov bytov, dodávatelia energie, podniky so spotrebou energie nad 10 TJ alebo banky. Vzniknúť majú registre a databázy energetickej efektívnosti.
V návrhu zákona sa aktualizujú pravidlá pre poskytovanie garantovanej energetickej služby (GES). Ide o model financovania, pri ktorom dodávateľ na vlastné náklady zmodernizuje budovu a investíciu postupne spláca priamo z dosiahnutých a zmluvne garantovaných úspor za energie. Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 750 štvorcových metrov budú musieť vyhodnotiť možnosť využitia GES aj v procese verejného obstarávania obnovy. V návrhu sa takisto požaduje umožnenie spoločného financovania projektov z rôznych finančných mechanizmov v kombinácii s GES.
Mení sa aj definícia energetickej chudoby. Po novom sa pod ňou má rozumieť „nedostatočný prístup domácnosti k základným energiám zabezpečujúcich základné úrovne a dôstojné štandardy pre život a zdravie vrátane primeraného vykurovania, teplej vody, osvetlenia a elektriny pre spotrebiče, pričom tento nedostatočný prístup je spôsobený kombináciou najmä finančnej nedostupnosti, nedostatočného disponibilného príjmu, vysokých výdavkov na energie a nízkej energetickej efektívnosti obydlia“.
Kritériá pre domácnosti v energetickej chudobe, ako aj podrobnosti pre zber, spracovanie a vyhodnocovanie údajov o nich, má riešiť všeobecne záväzný právny predpis vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Zároveň má k téme ÚRSO zriadiť expertnú skupinu.
