oPeniazoch.sk
Redakcia
Trumpove ekonomické politiky spôsobujú chaos zrejme vo všetkých hospodárskych oblastiach. Okrem budovania colných bariér ako takých sa postupne panika prelieva aj do ostatných sektorov. Výnimkou nie sú ani ceny ropy. Dobrá správa je to aspoň pre slovenských motoristov, na druhej strane v Moskve nastal veľký problém.
Ceny ropy sú v posledných dňoch vo voľnom páde. Od Trumpovho útoku na globálny obchod sa totiž zaradili do celého zoznamu komodít a investičných nástrojov, ktoré vykazujú na finančných trhoch mohutné straty. Len od začiatku apríla stratili už zhruba štvrtinu, čo predstavuje najvýraznejší medzimesačný prepad od kovidových čias v marci 2020.
Globálna recesia, alebo aspoň nižší ako očakávaný rast globálnej ekonomiky vplyvom bujnejúcej obchodnej vojny, totiž podľa analytika XTB Mareka Nemkyho znižuje dopyt po pohonných hmotách alebo ďalších produktoch, ktoré sa z ropy vyrábajú, čím teda znižuje aj dopyt po tejto komodite. Ceny ropy sa tak nachádzajú v súčasnosti vo voľnom páde a obchodníci sa snažia zistiť, ako sa tieto clá pretavia do koncovej spotreby.
Dobrou správou je to rozhodne pre slovenských motoristov, ktorí môžu očakávať aj pokles cien na čerpacích staniciach. „V súčasnosti sa ceny ropy WTI nachádzajú na úrovni 55 dolárov, teda na hodnotách, ktoré sme videli naposledy vo februári roku 2021. Vtedy sa ceny nafty pohybovali niekde na úrovni 1,20 eura za liter a ceny benzínu niekde na úrovni 1,40 eura za liter,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk Nemky.
Ak by sme do tejto ceny započítali už v súčasnosti zvýšenú DPH, znamenalo by to naftu niekde pri koncovej cene 1,23 eura za liter a cenu benzínu pri úrovni 1,435 eura za liter. „Marže sú však v súčasnosti vyššie ako v počas pandémie, čo znamená že na čerpacích staniciach skôr uvidíme zlacnenie v okolí 5-10 centov na liter a pokiaľ tieto ceny ropy na burzách budú pretrvávať a globálna ekonomika sa spomalí, tak ceny by mohli byť na ešte nižšej úrovni,“ dodáva Nemky.
Rana pre ruský rozpočet
Globálny vývoj cien ropy však má aj úplne iné konzekvencie. Čierne zlato je totiž jedným zo základných fundamentov, na ktorých stojí ruský rozpočet. Ten počíta s priemernou cenou za barel ropy Ural (ruskej ropy) na úrovni zhruba 70 dolárov. Keďže sa ruská ropa momentálne predáva s výraznou zľavou, aktuálne je jej reálna cena zhruba 50 dolárov. Teda hlboko pod predpokladmi, na ktorých je postavený rozpočet Ruska na tento rok.
Bude cena ropy v nasledujúcich mesiacoch naďalej klesať?
Príjmy Ruska z predaja ropy pritom neboli nijako oslnivé už ani pred otvorením obchodnej vojny a prepadom trhov. Podľa ruského ministerstva financií totiž v marci medziročne klesli o desatinu. Ešte výraznejší prepad tak hrozí v ďalších mesiacoch, ak sa nízka cena ropy udrží. Pre Moskvu by to znamenalo výrazné skomplikovanie financovania svojej vojenskej mašinérie.
Navyše, vyhliadky na ďalší vývoj cien ropy sa skôr zhoršujú ako zlepšujú. Veľké investičné banky sa totiž aktuálne prikláňajú k názoru, že čierne zlato bude vplyvom globálnych ekonomických otrasov ďalej zlacňovať. Goldman Sachs dokonca svoju prognózu znižoval už dvakrát za posledný týždeň. Aktuálne očakáva na konci tohto roka cenu ropy Brent na úrovni 58 dolárov za barel a na konci roka 2026 dokonca na 50 dolároch.
Samotná ruská centrálna banka je podľa webu moscowtimes.ru vo svojom krízovom scenári ešte o čosi pesimistickejšia a hovorí o tohtoročnej priemernej cene Brentu na úrovni 55 dolárov a v budúcom roku 45 dolárov za barel. To by zároveň znamenalo výrazný pokles ruskej ekonomiky, ktorý by mohol dosiahnuť až 4 percentá tento rok a ďalšie 2 percentá budúci rok. Agentúra Reuters sa dokonca dostala k neverejnému materiálu ruskej centrálnej banky, ktorý varoval pred návratom dlhodobého poklesu cien ropy podobne, ako sme tomu boli svedkami v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Všetky tieto scenáre by pritom boli pre Moskvu rozpočtovou pohromou. Aktuálny rozpočtový plán totiž počíta s cenou ruskej ropy na úrovni zhruba 70 dolárov aj v ďalších troch rokoch. A ani to však nemalo zabrániť Moskve tvoriť rozpočtové deficity, ktoré pod sankciami dokáže financovať len tlačením nových peňazí cez domáci bankový systém (a podkurovania pod už tak vysokou infláciou), alebo čerpania peňazí z Fondu národného bohatstva (ktorý sa už poriadne vyprázdňuje).
