Česká republika zostala aj v minulom roku vývozcom elektriny do zahraničia, podiel exportu sa však znižuje. Celkovo v roku 2023 exportovala deväť terawatthodín (TWh) elektriny, čo je medziročne o päť TWh menej. Aj napriek tomu bolo Česko vlani štvrtým najväčším exportérom elektriny v EÚ. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti EGÚ Brno, ktorú poskytla ČTK. Podiel exportu bude podľa analýzy kvôli útlmu uhlia ďalej klesať, o niekoľko rokov sa tak ČR môže stať dovozcom.
Najväčším vývozcom v EÚ bolo vlani Francúzsko, naopak Nemecko sa po viac ako 20 rokoch stalo dovozcom elektriny, uviedla EGÚ Brno. Dôvodom poklesu exportu elektriny z Česka bola podľa analýzy predovšetkým nižšia výroba elektriny z uhoľných a plynových elektrární, ktorá sa vplyvom poklesu ceny menej vyplácala.
„Najväčším vývozcom v EÚ bolo Francúzsko so 49 Twh, kde na výrobe elektriny majú zásadný podiel jadrové elektrárne. V niektorých krajinách je práve výroba z jadra spolu s vhodnými podmienkami pre využívanie vodnej energie zásadným predpokladom pre vývoz elektriny. Platí to napríklad pre Švédsko, ktoré v roku 2023 vyviezlo 29 Twh, „uviedol riadiaci konzultant EGÚ Brno Petr Čambala. Tretím najväčším exportérom bolo Španielsko so 14 TWh, odkiaľ väčšina elektriny smerovala do Portugalska.
Po prvý raz od roku 2007 sa do pozície vývozcu elektriny vrátilo Slovensko. V roku 2023 vyviezlo 3,5 Twh, čo súvisí predovšetkým so sprevádzkovaním tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Naopak, Nemecko sa po viac ako 20 rokoch stalo importérom elektriny, keď doviezlo deväť Twh. Podľa analýzy išlo o dôsledok uzavretia jadrových elektrární a nižšie dodávky elektriny z uhoľných elektrární. Ešte v roku 2018 pritom Nemecko vyviezlo do okolitých krajín takmer 50 TWh a predvlani potom 28 TWh.
Dlhodobo je dovozcom tiež Rakúsko, kde sa však vlani vďaka vyššej výrobe z vodných elektrární a nižšej spotrebe znížil export z desiatich Twh na približne dve Twh. Deficitné vlani bolo tiež Poľsko (doviezlo štyri Twh) a Maďarsko, ktoré dlhodobo dováža približne štvrtinu svojej ročnej spotreby. „U žiadnej z týchto krajín pritom v strednodobom horizonte neočakávame výraznejšie zmeny a dovozný charakter bilancie bude s veľkou pravdepodobnosťou pretrvávať,“ poznamenal riadiaci konzultant EGÚ Brno Matej Hrubý.
Najväčším dovozcom elektriny v EÚ bola s importovanými 50 TWh elektriny Taliansko. Medzi ďalších významných importérov v EÚ patrilo Maďarsko (11 TWh) a Portugalsko (desať TWh). Výrazne deficitná v roku 2023 bola tiež Británia, u ktorej dovoz elektriny dosiahol 27 TWh.
„Ak by sme v regióne strednej Európy z politických dôvodov odstavili uhoľné elektrárne, bude aj pri ambicióznom rozvoji obnoviteľnej energie okolo roku 2030 potrebné nájsť nový zdroj pre približne 250 Twh spotreby, a to aj v prípade, že budeme očakávať iba nepatrný celkový nárast spotreby o desať percent. Vyšší politický tlak na náhradu uhlia by teda predovšetkým v zime viedol k výraznému navyšovaniu ceny elektriny, „dodal riaditeľ stratégie EGÚ Brno Michal Macenauer.
Nižšia ekonomická aktivita v priemysle
Výroba elektriny v Česku vlani podľa EGÚ Brno klesla medziročne o desať percent, celkovo domáce elektrárne vyrobili 72 Twh elektriny. Je to najnižšia výroba od roku 2002. Dôvodom je hlavne nižšia ekonomická aktivita v priemysle. Ročná čistá spotreba elektriny ČR sa už 17 rokov pohybuje okolo 60 Twh.
