Nemecký vzdušný koráb LZ 127 Graf Zeppelin bol bezpochyby najúspešnejšou vzducholoďou všetkých čias, do histórie sa zapísal aj ako prvý stroj svojho druhu, ktorý obletel zemeguľu. Na priekopnícky let sa plavidlo pomenované po „otcovi“ riaditeľných vzducholodí vydalo pod vedením skúseného kapitána Huga Ecknera z Lakehurstu v americkom štáte New Jersey 8. augusta 1929. Zamierilo na východ, aby sa po 21 dňoch, piatich hodinách a 31 minútach vrátilo na rovnaké miesto.
Na historický let sa vydalo tiež 16 platiacich cestujúcich a sedemdesiattričlenná posádka. Pasažieri mali okrem luxusne zariadenej jedálne k dispozícii súkromné kabínky s vlastnou kúpeľňou. Let im spestrili aj občasné zostupy do nižších výšok a nápaditý jedálniček, prispôsobený krajinám, nad ktorými sa práve letelo. Prvou zastávkou na trase dlhej zhruba 31 400 kilometrov bola základňa firmy Zeppelin vo Friedrichshafene, odkiaľ sa pokračovalo bez medzipristátia až do Tokia a odtiaľ, po päťdňovom oddychu, cez San Francisco späť na miesto štartu.
Majestátny 237 metrov dlhý stroj vznikol vďaka bývalému vojnovému veliteľovi vzducholodí Hugo Eckenerovi. Ten sa zaslúžil o to, že po prehre Nemecka v prvej svetovej vojne nebola zničená Zeppelinova továreň na výrobu vzducholodí vo Friedrichshafene. LZ 127 Graf Zeppelin sa začala stavať v roku 1926 ako vzducholoď schopná transatlantického letu, potrebné finančné prostriedky na jej stavbu získal Eckener z verejnej zbierky. K prvému letu sa vzniesla 18. septembra 1928 o pol štvrtej popoludní vo Friedrichshafene pod vedením Eckenera – a o tri hodiny sa vrátila na základňu.
Lietala aj na prvej pravidelnej transatlantickej linke medzi Brazíliou a Nemeckom
Po oblete zemegule čakala vzducholoď náročná služba, od roku 1930 lietala na prvej pravidelnej transatlantickej linke medzi Brazíliou a Nemeckom. Počas deviatich rokov hladkej prevádzky uskutočnila 590 letov, nalietala vyše poldruhého milióna kilometrov a prepravila 34 000 cestujúcich a 78 ton pošty. Okrem iného s výskumnou expedíciou preskúmala ruské polárne končiny. Po vznietení Hindenburga v máji 1937 bola najúspešnejšia nemecká vzducholoď odstavená a o tri roky neskôr na príkaz veliteľa Luftwaffe Hermanna Göringa zošrotovaná.
