oPeniazoch.sk, ČTK
Sedem mesiacov po tom, čo bratia Joseph a Jacques de Montgolfierovci náhodou prišli na princíp teplovzdušného balóna, predstavili 4. júna 1783 svoj vynález verejnosti. Počas desaťminútového letu prekonala ich montgolfiéra bez posádky dva kilometre a vystúpila viac ako 1500 metrov vysoko. Montgolfiéry síce v Európe s balónom plneným horúcim vzduchom o viac ako 70 rokov predbehol mních Bartolomeo de Gusmao, Portugalcov objav ale upadol do zabudnutia.
Francúzskych súrodencov však čakal lepší osud. Zvesti o podarenom lete sa rýchlo šírili, a tak už v septembri 1783 pokus zopakovali. Pred zrakmi kráľa sa vzniesla montgolfiéra, v ktorej gondole boli prví vzdušní cestovatelia, baran, kohút a kačica. Letu s ľudskou posádkou tak už nestálo nič v ceste, uskutočnil sa už v novembri toho istého roku. Balón s fyzikom Jeanom-Françoisom Pilatre de Rozierom a markízom d’Arlandes preletel počas necelej polhodiny Paríž. Kráľ Ľudovít XVI. potom povýšil oboch konštruktérov do šľachtického stavu.
Teplovzdušné balóny, ako aj ich plynom plnené obdoby, otvorili ľudstvu cestu k oblakom. Ich éra trvala pomerne dlho a okrem zábavy slúžili balóny aj vede či vojenským účelom. Až na prelome 19. a 20. storočia narušili ich dominanciu vzducholode, ktoré už neboli závislé od smeru vetra. Ani vzducholode ale nakoniec neodolali víťaznému ťaženiu lietadiel ťažších ako vzduch. Pri ich zrode, rovnako ako v prípade teplovzdušného balóna, stála tiež súrodenecká dvojica, Američania Orville a Wilbur Wrightovi.
