oPeniazoch.sk
Redakcia
Európske domácnosti vykazujú obrovské rozdiely v tom, akú časť svojich príjmov dokážu mesačne ušetriť a odložiť na horšie časy. Najnovšia medzinárodná analýza ukazuje, že kým niektoré severské štáty a naši bezprostrední susedia dosahujú dvojciferné miery úspor, Slovensko sa nebezpečne potáca na samotnom dne rebríčka. Pre slovenského spotrebiteľa to znamená zásadný varovný signál, ktorý odhaľuje našu nízku finančnú odolnosť voči nečakaným krízam či nedostatočnú prípravu na obdobie dôchodku.
Miera čistých úspor domácností predstavuje tú časť príjmov, ktorá po odpočítaní všetkých výdavkov nezostane spotrebovaná v konečnej spotrebe. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa tieto hodnoty v rámci Európskej únie pohybujú vo výrazne odlišných dimenziách, pričom európsky priemer sa nachádza na úrovni 8,1 percenta.
Na absolútnom vrchole rebríčka sa umiestnilo Švédsko spolu s Maďarskom, kde miera čistých úspor dosiahla zhodne 14,7 percenta, tesne závese za nimi sa drží Česká republika s výsledkom 13,7 percenta a silné európske ekonomiky ako Francúzsko či Nemecko taktiež bezpečne presahujú desaťpercentnú hranicu.
Slovenská republika sa však v tomto porovnaní ocitla v mimoriadne nelichotivej pozícii, keďže naša miera čistých úspor dosahuje úroveň iba dvoch percent. To nás radí pod kritickú štvorpercentnú hranicu po boku Estónska, Portugalska či Litvy.
Aká je vaša osobná skúsenosť? Koľko peňazí si dokážete mesačne odložiť z vašej výplaty?
Horšie ako Slováci dopadli v celej Európskej únii už len dve krajiny. Prví sú Lotyši, ktorých miera úspor je na čistej nule, čo znamená, že ich domácnosti minú do posledného centu všetko, čo zarobia. Jedinou krajinou, ktorá sa prepadla do záporných hodnôt, je Grécko s alarmujúcim výsledkom mínus 9,3 percenta. Tam obyvatelia dlhodobo míňajú viac, než predstavujú ich čisté disponibilné príjmy, čím sú nútení siahnuť na staré rezervy alebo sa hlboko zadlžovať.
Podľa odborných vyjadrení je meranie a porovnávanie týchto ukazovateľov medzi jednotlivými štátmi mimoriadne komplexným procesom. Ako uvádza pre Euronews profesor Michael Haliassos z Goetheho univerzity vo Frankfurte, príjmy domácností majú tendenciu byť často nesprávne deklarované alebo zamlčiavané, a to najmä z dôvodu obáv pred daňovými úradmi či kvôli zachovaniu dôvernosti, zatiaľ čo samotná spotreba sa v dotazníkoch zachytáva len veľmi ťažko.
Profesor Haliassos zároveň upozorňuje, že v Európskej únii neexistujú krajiny, ktoré by boli permanentne len na vrchole alebo na dne rebríčka, pretože celková schopnosť odkladať peniaze závisí od demografickej štruktúry obyvateľstva a predovšetkým od toho, ako rôzne vekové a profesijné skupiny reagujú na prichádzajúce hospodárske krízy.
Významnú úlohu v správaní spotrebiteľov zohráva aj robustnosť sociálneho systému v danom štáte. Výskumníci Charles Yuji Horioka a Luigi Ventura vo svojej vedeckej štúdii publikovanej v roku 2025 potvrdili, že štedrosť štátnych sociálnych systémov priamo ovplyvňuje motiváciu ľudí vytvárať si vlastné finančné rezervy.
V krajinách, ktoré disponujú štedrými verejnými dôchodkami a silným systémom verejného zdravotníctva, má populácia oveľa menšiu tendenciu sporiť si na dôchodok či na nepredvídané výdavky, čo podľa autorov naznačuje, že hlavným motorom úspor v Európe je práve snaha o preventívne zabezpečenie sa tam, kde štátna záchranná sieť zlyháva alebo nie je plne postačujúca.
Komentáre k článku