Ešte pred pár dňami patril Mikuláš Dzurinda k premiantom na medzinárodnej scéne. Svet tlieskal reformám jeho vládneho kabinetu, koaliční partneri si zvykli na závislosť od nezávislých poslancov, bezradná opozícia sčítavala desatinky percent v prieskumoch verejnej mienky a značná časť občanov sa s ním trpezlivo učila skloňovať mantru „oprava reforiem“. Aj majster tesár (– politickej taktiky) sa však utne, a v prípade predsedu vlády a najsilnejšej koaličnej strany sú tentoraz dôsledky katastrofálne…
Paradoxne, Dzurindu až tak neoslabil odchod Šimka a Martinákovej, pretože odpadlíkom z ĽS-HZDS mohol ponúknuť viac ako opozícia. Tou slušnejšou podobou boli požiadavky na štátny rozpočet, menej slušnejšou dodatočné kšefty pri províziách za zastupovanie odbojných majiteľov…
Komentáre k článku