Je výnos všetkým?

Diskusia 1  Zdroj:

10. 1. 2006 - Ako merať investičné riziká
Sú ľudia, ktorí za jediné meradlo kvality investície pokladajú výnos. Ak niektorý fond urobil za posledných 10 rokov priemerný anualizovaný výnos 15 %, iste je lepší ako ten, ktorý urobil výnos len 8 %.

Výnos však nie je všetko. To úplne najzákladnejšie pravidlo investovania hovorí, že výnos je priamo úmerný riziku. Čím väčší výnos, tým väčšie riziko. A citlivosť na riziko je veľmi intímna vec. Posledné výskumy v takých prelomových vedných oblastiach ako neuroekonómia a behaviorálne financie ukázali, že odpor k riziku je v ľudských bytostiach zakorenený veľmi hlboko a má svoj zdroj vo veľmi starých štruktúrach mozgu. Tak ako kedysi neopatrného lovca rýchlo zožral lev, tak dnes trh oberie príliš agresívneho investora o jeho úspory. Historické štatistiky zahŕňajúce obdobie vyše 100 rokov napríklad ukazujú, že priemerný reálny výnos z amerických akcií sa pohybuje na úrovni 7 - 8 percent, kým výnos z vládnych dlhopisov len 1 % (pripomíname, že ide o výnos očistený od inflácie). Napriek tomu sa do dlhopisov investuje omnoho viac peňazí ako do akcií, zhruba štyrikrát toľko. Áno, v dlhodobom výhľade sú akcie výnosnejšie, ale aj rizikovejšie a zásada, že väčšina ľudí má proti riziku averziu, je železným pravidlom. Mnoho ľudí si povie, že 15-percentný ročný výnos je síce krásny, ale ide o priemer za dlhé obdobie. Oni môžu potrebovať peniaze už na budúci rok a ako na potvoru bude ich podielový fond v hlbokom mínuse. Fond s 8-percentným ročným výnosom nemá takéto výkyvy a javí sa im ako bezpečnejší.

Na trhu investícií existuje veľký počet rizík. Každý už napríklad počul o systematickom riziku či menovom riziku. Už menej bude bežnému investorovi známe riziko zlyhania protistrany. Práve pre veľký počet špecifických investičných rizík je pojem investičného rizika „ako takého“ veľmi ťažko definovateľný. Budete sa možno čudovať, ale s definíciou investičného rizika, ktorá by bola zrozumiteľná hlavne pre radových investorov, má veľké problémy aj Americká komisia pre cenné papiere a burzy. Pred niekoľkými rokmi vyzvala expertov z oblasti kapitálového trhu, aby vypracovali jednoduchú, no výstižnú a hlavne štandardizovanú definíciu investičného rizika, ktorá by sa objavovala v prospektoch podielových fondov. Doteraz neexistuje. A z tohto dôvodu neexistuje ani univerzálny spôsob merania rizika. Pri meraní rizika musíme používať niekoľko rozdielnych ukazovateľov. Dôležité je naučiť sa, kedy ktorú mieru použijeme a čo nám vlastne povie.

Tento krátky seriál o meraní rizika na trhu investícií je určený radovým investorom a ich poradcom. Skôr ako o vysokú teóriu nám pôjde o vysvetlenie niektorých základných pojmov. Sharpeho koeficient či alfa sa v USA či Británii bežne vyskytujú v každom investorskom časopise a pomáhajú investorom orientovať sa pri hodnotení ich investícií. U nás ich používajú skôr špecialisti v bankách a obchodníci s cennými papiermi. Je to škoda, lebo ide o úplne základné pojmy investičnej analýzy. Pri čítaní seriálu nebudete potrebovať slovníky ani špeciálne softvéry, stačí kalkulačka a Excell. Najprv sa pozrieme na vzťah výnosu a rizika. Povieme si, aké výnosy sa dajú očakávať pri investovaní do jednotlivých kategórií investícií a s akými veľkými rizikami sa tam môžeme stretnúť. Potom prejdeme k jednotlivým mieram rizika. Objasníme si ich podstatu a preskúmame, čo nám jednotlivé miery o riziku povedia.

Investičné kategórie

Na finančnom trhu môžeme investovať do veľkého množstva kategórií investícií, od akcií cez pokladničné poukážky až po zlato a iné komodity. V každej kategórií existujú stovky rôznych fondov. Aby sme sa dozvedeli o priemernom výnose v rámci každej kategórie, bude vhodné pohľadať také fondy, ktoré čo najtesnejšie kopírujú vývoj príslušných indexov (benchmarkov). Pri voľbe benchmarkových fondov musíme prihliadať ešte na jedno kritérium, a tým je investičná história. Nemá zmysel hodnotiť výnos a riziko nejakého fondu, ktorý je na trhu len 2 - 3 roky. Skupín benchmarkových fondov je veľa. My si budeme vzťahy medzi výnosom a rizikom ilustrovať na príklade rodiny benchmarkových fondov známej americkej spoločnosti Vanguard. Jej fondy patria na svete k najväčším a spoločnosť je aj autorom známeho indexu podielových fondov Vanguard 500. Takisto by sme však mohli použiť indexové fondy skupiny Pioneer či Fidelity.

Kým sa pustíme do jednotlivých investičných kategórií, objasníme si najprv rozdiel medzi kategóriou a rodinou fondov. Kategórie sa líšia podľa toho, do akých aktív fondy prevažne investujú. Slovo prevažne treba zdôrazniť, lebo ak sa nejaký fond definuje napríklad ako akciový, nemusí to ešte znamenať, že celých 100 % z objemu majetku naozaj drží v akciách. Tri základné kategórie sú fondy investujúce do úrokových nástrojov (fixed income), ako sú pokladničné poukážky, dlhopisy a komerčné papiere. Druhá kategória je tvorená fondmi investujúcimi prevažne do akcií (equity). Treťou kategóriou sú zmiešané fondy (balanced), ktoré stavili na vyvážený pomer akciových a úrokových aktív. Rodinu fondov tvoria fondy, ktoré investujú do rozdielnych aktív, ale sú spravované jednou správcovskou spoločnosťou.

Investičných kategórií je vo svete veľmi veľa. Vzhľadom na obrovskú rôznorodosť investičných nástrojov a stratégií nie je dnes problém doviesť rozdelenie kategórií do stoviek. Náš bežný investor však nepotrebuje rozlišovať jemnosti typov „Municipal Single“ (fondy investujúce do dlhopisov emitovaných jedným členským štátom USA) a „Municipal National“ (fondy investujúce do dlhopisov emitovaných všetkými členskými štátmi USA). Pre lepšiu orientáciu pripájame len na základné rozdelenie kategórií fondov tak, ako ich delí najväčší expert v tejto oblasti, americký Morningstar (pozri rámček). Výnosy a ich volatilita pre jednotlivé kategórie fondov sú uvedené v Tabuľke 1. Už zbežný pohľad nám odhalí veľké rozdiely medzi výnosmi (a volatilitou výnosov) pre fondy investujúce do úrokových nástrojov a akciové fondy. Veľké rozdiely však existujú aj medzi jednotlivými typmi akciových fondov. Obrázok 1 zoraďuje jednotlivé typy fondov podľa volatility ich výnosu.

Treba povedať, že závislosť medzi rizikom a výnosom nie je vždy absolútna. Koeficient korelácie pre benchmarkové fondy Vanguard dosahuje hodnotu R2 = 0,53 (Obrázok 2). Výpočet vychádzal z ročných údajov. Pri použití mesačných dát by závislosť bola s veľkou pravdepodobnosťou podstatne vyššia. Smer regresnej priamky je však aj tak jasný: na obrázku je pekne vidieť, že čím vyšší výnos, tým väčšie riziko.

Ako sa meria rizikovo vážený výnos

Ako sme si uviedli, výnos nie je všetkým. Vždy sa nám treba pozrieť, za akú cenu sme ho dosiahli. Touto cenou je miera rizika. Ak chceme porovnávať výnosy z jednotlivých investícií, vždy ich treba dať do súvislosti s rizikom. Všetky miery rizikovo váženého výnosu majú preto spoločný princíp, ktorý sa dá opísať asi takto:

Rizikovo vážený výnos = výnos / riziko

Čitateľ zlomku je tzv. komponent výnosu a zahŕňa všetky kapitálové, dividendové a úrokové výnosy z investície. Tie sú obyčajne premietnuté do kurzu investície. Ak bol napríklad 1. augusta kurz fondu 50 a 1. septembra 54, mesačný výnos bol 4 %. Menovateľ zlomku sa nazýva rizikový komponent. Rozdiel medzi jednotlivými mierami rizikovo váženého výnosu je daný len použitím rozličných komponentov rizika. Komponent výnosu je pre všetky miery rizikovo váženého výnosu rovnaký.

Mier rizikovo vážených výnosov je veľa. Pre bežného investora (a jeho poradcu) však stačí, ak sa naučí tri základné:

  1. alfa a beta