Ako merať investičné
riziká
Sú ľudia, ktorí za jediné meradlo kvality investície pokladajú výnos.
Ak niektorý fond urobil za posledných 10 rokov priemerný anualizovaný
výnos 15 %, iste je lepší ako ten, ktorý urobil výnos len
8 %.
Výnos
však nie je všetko. To úplne najzákladnejšie pravidlo investovania
hovorí, že výnos je priamo úmerný riziku. Čím väčší výnos,
tým väčšie riziko. A citlivosť na riziko je veľmi intímna
vec. Posledné výskumy v takých prelomových vedných oblastiach ako
neuroekonómia a behaviorálne financie ukázali, že odpor k riziku je
v ľudských bytostiach zakorenený veľmi hlboko a má svoj zdroj vo
veľmi starých štruktúrach mozgu. Tak ako kedysi neopatrného lovca
rýchlo zožral lev, tak dnes trh oberie príliš agresívneho investora
o jeho úspory. Historické štatistiky zahŕňajúce obdobie vyše 100
rokov napríklad ukazujú, že priemerný reálny výnos z amerických
akcií sa pohybuje na úrovni 7 – 8 percent, kým výnos z vládnych
dlhopisov len 1 % (pripomíname, že ide o výnos očistený od inflácie).
Napriek tomu sa do dlhopisov investuje omnoho viac peňazí ako do akcií,
zhruba štyrikrát toľko. Áno, v dlhodobom výhľade sú akcie výnosnejšie,
ale aj rizikovejšie a zásada, že väčšina ľudí má proti riziku
averziu, je železným pravidlom. Mnoho ľudí si povie, že 15-percentný
ročný výnos je síce krásny, ale ide o priemer za dlhé obdobie.
Oni môžu potrebovať peniaze už na budúci rok a ako na potvoru bude
ich podielový fond v hlbokom mínuse. Fond s 8-percentným ročným výnosom
nemá takéto výkyvy a javí sa im ako bezpečnejší.
Na
trhu investícií existuje veľký počet rizík. Každý už napríklad
počul o systematickom riziku či menovom riziku. Už menej bude bežnému
investorovi známe riziko zlyhania protistrany. Práve pre veľký počet
špecifických investičných rizík je pojem investičného rizika
„ako takého“ veľmi ťažko definovateľný. Budete sa možno čudovať,
ale s definíciou investičného rizika, ktorá by bola zrozumiteľná
hlavne pre radových investorov, má veľké problémy aj Americká
komisia pre cenné papiere a burzy. Pred niekoľkými rokmi vyzvala expertov
z oblasti kapitálového trhu, aby vypracovali jednoduchú, no výstižnú
a hlavne štandardizovanú definíciu investičného rizika, ktorá by
sa objavovala v prospektoch podielových fondov. Doteraz neexistuje.
A z tohto dôvodu neexistuje ani univerzálny spôsob merania rizika.
Pri meraní rizika musíme používať niekoľko rozdielnych ukazovateľov.
Dôležité je naučiť sa, kedy ktorú mieru použijeme a čo nám vlastne
povie.
Tento
krátky seriál o meraní rizika na trhu investícií je určený radovým
investorom a ich poradcom. Skôr ako o vysokú teóriu nám pôjde o vysvetlenie
niektorých základných pojmov. Sharpeho koeficient či alfa sa v USA
či Británii bežne vyskytujú v každom investorskom časopise a pomáhajú
investorom orientovať sa pri hodnotení ich investícií. U nás ich
používajú skôr špecialisti v bankách a obchodníci s cennými papiermi.
Je to škoda, lebo ide o úplne základné pojmy investičnej analýzy.
Pri čítaní seriálu nebudete potrebovať slovníky ani špeciálne
softvéry, stačí kalkulačka a Excell. Najprv sa pozrieme na vzťah
výnosu a rizika. Povieme si, aké výnosy sa dajú očakávať pri investovaní
do jednotlivých kategórií investícií a s akými veľkými rizikami
sa tam môžeme stretnúť. Potom prejdeme k jednotlivým mieram rizika.
Objasníme si ich podstatu a preskúmame, čo nám jednotlivé miery
o riziku povedia.
Investičné kategórie
Na
finančnom trhu môžeme investovať do veľkého množstva kategórií
investícií, od akcií cez pokladničné poukážky až po zlato a iné
komodity. V každej kategórií existujú stovky rôznych fondov. Aby
sme sa dozvedeli o priemernom výnose v rámci každej kategórie, bude
vhodné pohľadať také fondy, ktoré čo najtesnejšie kopírujú
vývoj príslušných indexov (benchmarkov). Pri voľbe benchmarkových
fondov musíme prihliadať ešte na jedno kritérium, a tým je investičná
história. Nemá zmysel hodnotiť výnos a riziko nejakého fondu, ktorý
je na trhu len 2 – 3 roky. Skupín benchmarkových fondov je veľa.
My si budeme vzťahy medzi výnosom a rizikom ilustrovať na príklade
rodiny benchmarkových fondov známej americkej spoločnosti Vanguard.
Jej fondy patria na svete k najväčším a spoločnosť je aj autorom
známeho indexu podielových fondov Vanguard 500. Takisto by sme však
mohli použiť indexové fondy skupiny Pioneer či Fidelity.
Kým sa pustíme do jednotlivých
investičných kategórií, objasníme si najprv rozdiel medzi kategóriou
a rodinou fondov. Kategórie sa líšia podľa toho, do akých aktív
fondy prevažne investujú. Slovo prevažne treba zdôrazniť, lebo
ak sa nejaký fond definuje napríklad ako akciový, nemusí to ešte
znamenať, že celých 100 % z objemu majetku naozaj drží v akciách.
Tri základné kategórie sú fondy investujúce do úrokových nástrojov
(fixed income), ako sú pokladničné poukážky, dlhopisy a komerčné
papiere. Druhá kategória je tvorená fondmi investujúcimi prevažne
do akcií (equity). Treťou kategóriou sú zmiešané fondy
(balanced), ktoré stavili na vyvážený pomer akciových a úrokových
aktív. Rodinu fondov tvoria fondy, ktoré investujú do rozdielnych
aktív, ale sú spravované jednou správcovskou spoločnosťou.
Investičných
kategórií je vo svete veľmi veľa. Vzhľadom na obrovskú rôznorodosť
investičných nástrojov a stratégií nie je dnes problém doviesť
rozdelenie kategórií do stoviek. Náš bežný investor však nepotrebuje
rozlišovať jemnosti typov „Municipal Single“ (fondy investujúce
do dlhopisov emitovaných jedným členským štátom USA) a „Municipal
National“ (fondy investujúce do dlhopisov emitovaných všetkými
členskými štátmi USA). Pre lepšiu orientáciu pripájame len na
základné rozdelenie kategórií fondov tak, ako ich delí najväčší
expert v tejto oblasti, americký Morningstar (pozri rámček). Výnosy
a ich volatilita pre jednotlivé kategórie fondov sú uvedené v Tabuľke
1. Už zbežný pohľad nám odhalí veľké rozdiely medzi výnosmi
(a volatilitou výnosov) pre fondy investujúce do úrokových nástrojov
a akciové fondy. Veľké rozdiely však existujú aj medzi jednotlivými
typmi akciových fondov. Obrázok 1 zoraďuje jednotlivé typy fondov
podľa volatility ich výnosu.
Treba
povedať, že závislosť medzi rizikom a výnosom nie je vždy absolútna.
Koeficient korelácie pre benchmarkové fondy Vanguard dosahuje
hodnotu R2 = 0,53 (Obrázok 2). Výpočet vychádzal z ročných
údajov. Pri použití mesačných dát by závislosť bola s veľkou
pravdepodobnosťou podstatne vyššia. Smer regresnej priamky je však
aj tak jasný: na obrázku je pekne vidieť, že čím vyšší výnos,
tým väčšie riziko.
Ako sa meria rizikovo
vážený výnos
Ako sme si uviedli, výnos
nie je všetkým. Vždy sa nám treba pozrieť, za akú cenu sme ho
dosiahli. Touto cenou je miera rizika. Ak chceme porovnávať výnosy
z jednotlivých investícií, vždy ich treba dať do súvislosti s rizikom.
Všetky miery rizikovo váženého výnosu majú preto spoločný princíp,
ktorý sa dá opísať asi takto:
Rizikovo vážený výnos
= výnos / riziko
Čitateľ zlomku je tzv.
komponent výnosu a zahŕňa všetky kapitálové, dividendové a úrokové
výnosy z investície. Tie sú obyčajne premietnuté do kurzu investície.
Ak bol napríklad 1. augusta kurz fondu 50 a 1. septembra 54, mesačný
výnos bol 4 %. Menovateľ zlomku sa nazýva rizikový komponent. Rozdiel
medzi jednotlivými mierami rizikovo váženého výnosu je daný len
použitím rozličných komponentov rizika. Komponent výnosu je pre
všetky miery rizikovo váženého výnosu rovnaký.
Mier rizikovo vážených
výnosov je veľa. Pre bežného investora (a jeho poradcu) však stačí,
ak sa naučí tri základné:
- alfa a beta
- Sharpeho koeficient
- Treynorov koeficient
Kým
sa však pustíme do jednotlivých mier výnosu, najprv si oprášime
školské vedomosti zo štatistiky a pripomenieme si, ako sa počíta
štandardná odchýlka a ako ju môžeme v
