oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Centrum pre perspektívne štúdie a medzinárodné informácie (CEPII) prináša každoročné načrtnutie budúcich hlavných trendov. Tento rok vyjde publikácia „Svetová ekonomika 2023“ 8. septembra. O hlavných problémoch nadchádzajúceho roka informovali Isabelle Bensidounová a Jézabel Couppey-Soubeyran, koordinátori knihy.
Ešte pred rokom sme mohli dúfať, že globálna ekonomika sa zotaví zo zdravotnej krízy bez prílišných následkov. Hroziaca inflácia mala byť len prechodná a dodávateľské reťazce sa potrebovali zotaviť z blokád. Nádeje ale zmietla ruská invázia na Ukrajinu. Zdá sa, že krízy, aj keď sú veľmi odlišného charakteru, idú jedna za druhou. Inflácia pretrváva, ba dokonca niekde rastie, zvýrazňujú sa tlaky na ceny surovín, vytvárajú sa nové dysfunkcie v globálnych hodnotových reťazcoch a Európa sa musí konfrontovať s bezprecedentnou energetickou krízou.
Vojna na Ukrajine
Podľa niektorých názorov sa svetová ekonomika dostala na okraj priepasti s rizikom potravinovej, finančnej a dlhovej krízy. To je celkom odlišný scenár od toho, ktorý prevládal minulý rok. Výsledkom je, že oživenie už neexistuje. Prognózy rastu sa pravidelne revidujú smerom dole a sprísňovanie menovej politiky v boji proti inflácii, ktorá v júni 2022 dosiahla 9,1 % v Spojených štátoch a 8,6 % v eurozóne, predstavuje riziko, že svetovú ekonomiku uvrhne do stagnácie, ak nie do recesie, bez toho, aby sa jej podarilo obmedziť infláciu. Štrukturálne príčiny sa hromadia, menej dynamická globalizácia, ekologický prechod a dobiehanie miezd. K tomu sa pridáva čínsky motor, ktorý zadrháva. Nielen kvôli nulovej politike ohľadom Covidu, ale aj zo štrukturálnych dôvodov spojených so starnutím čínskej populácie a spomalením produktivity, ktoré spôsobuje ekonomický rozvoj krajiny.
Z krátkodobého hľadiska stoja osoby s rozhodovacou právomocou pred ťažkými voľbami, pretože tým, že chcú obmedziť infláciu, môžu zaťažiť rast. Tým, že chcú čeliť energetickej kríze, ohrozujú práve ekologický prechod. Nehovoriac o medzinárodnom rámci, ktorý sa rozpadá v dôsledku geopolitického napätia, ktoré má prednosť pred ekonomickými otázkami. Pri ekologickom prechode je riziko spomalenia, v čase, keď by sa malo urýchliť najviac.
Vojna na Ukrajine skutočne núti Európanov, ale aj Američanov, aby robili rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s prioritami, ktoré si sami stanovili. Nemecko sa pri riešení nedostatku plynu bude viac spoliehať na uhlie. Spojené štáty americké obnovujú ťažbu ropy a zemného plynu. Okrem toho návrat inflácie ohrozuje aj ekologický prechod, pretože sociálne napätie sa pravdepodobne prehĺbi s dôsledkami väčších ťažkostí pri implementácii opatrení, akými sú dane z emisií CO2 v kontexte poklesu kúpnej sily.
Koniec nízkej inflácie ako ju poznáme
Je vždy ľahké povedať si, že toho bolo priveľa a zaplatíme za to infláciou. Ale v čase, keď sa o týchto plánoch rozhodovalo, Rusko nenapadlo Ukrajinu a treba mať na pamäti, že reakcie na finančnú krízu boli považované za nedostatočné. V čase zdravotnej krízy sa úrady z týchto nedostatkov poučili a ich rozpočtové úsilie bolo oveľa väčšie ako v čase finančnej krízy a oveľa lepšie v kombinácii s činnosťou centrálnych bánk. Dokonca aj krajiny Európskej únie sa počas krízy dokázali oslobodiť od svojho rozpočtového dogmatizmu, aj keď pomoc bola zacielená oveľa viac do firiem ako do domácností a do núdzových situácií viac ako do prípravy na budúcnosť. Celkovo sa však týmto podporným plánom podarilo zachovať zamestnanosť a aj keď očividne viedli k prudkému zvýšeniu verejných výdavkov, bez nich by sa verejné financie zhoršili oveľa viac. Čomu sa však nevyhli, je nárast nerovností , ku ktorému zrejme viedla zdravotná kríza.
Pre krajiny, ktoré veľmi silne podporili dopyt, ako sú možno Spojené štáty, je prioritou poskytovanie pomoci. Čo sa týka menovej podpory zo strany centrálnych bánk, z nej profitoval najmä bankový a finančný sektor. Nárast peňazí zaplavil finančnú sféru oveľa viac ako reálnu sféru. Súčasná inflácia teda môže mať peňažnú zložku, ale určite nie je jediná ani hlavná. Sú tu aj hlbšie, štrukturálnejšie a tiež znepokojujúcejšie faktory, pretože práve tie môžu spôsobiť, že inflácia bude trvalá a nepoddajná menovému sprísneniu centrálnych bánk. Toto je možno koniec režimu nízkej inflácie, v ktorom sa západné krajiny usadili na tridsať rokov. Politici stoja pred celým radom dilem, musia ochrániť kúpnu silu bez toho, aby znižovali konkurencieschopnosť alebo podporovali infláciu. Musia tiež obmedziť zvyšovanie cien surovín a energie, ale nie obmedzovať stimuly pre ekologický prechod. Pokiaľ ide o zvýšenie úrokových sadzieb, o ktorých rozhodli centrálne banky v boji proti inflácii, nemalo by to viesť k dlhovej kríze, najmä v eurozóne. Pretože by to nepochybne utrpeli investície do ekologickej transformácie.
Malý pokrok v otázke klimatických zmien
Obchodné politiky, ktoré dlho ignorovali klimatické zmeny sa začínajú touto otázkou zaoberať. Je však stále nemožné, pre nedostatok dostatočne podrobných údajov, vedieť, či negatívne účinky obchodu na zmenu klímy (napríklad medzinárodná doprava alebo zvýšená produkcia) prevažujú nad jej pozitívnymi účinkami (napríklad technologické transfery alebo rozvoj menej znečisťujúcej výroby, ktorú môže stimulovať súhra komparatívnych výhod). Príkladom môže byť zvýšenie ciel na najviac znečisťujúce tovary a ich zníženia na tie, ktoré menej znečisťujú. O niečo menej účinné je používanie obchodu ako páky na povzbudenie obchodných partnerov, aby boli ambicióznejší vo svojich politikách v oblasti klímy, čoho dôkazom je dohoda o voľnom obchode, ktorú nedávno podpísala EÚ s Novým Zélandom. Treťou cestou, najpokročilejšou, je pôsobenie na obchodné toky tak, aby sa zrovnoprávnili, pokiaľ ide o práva na vypúšťanie skleníkových plynov, výrobcovia v krajinách, ktoré sú cnostné v otázkach klímy, a ich zahraniční konkurenti na ich vnútroštátnom trhu. Túto poslednú možnosť sa Európa snaží zaviesť prostredníctvom mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc, ktorý, ak sa zrealizuje, bude svetovou novinkou.
Priveľká závislosť Európy
Zdravotná kríza a vojna na Ukrajine vrhli ostré svetlo na zraniteľnosť, ktorú spôsobuje naša vzájomná závislosť. EÚ sa snaží mobilizovať sily na budovanie svojej hospodárskej suverenity a zároveň zachovávať hospodársku otvorenosť. Proces prebieha, v niektorých otázkach už pomerne pokročil, ako sú veľké projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré povoľujú štátnu pomoc na súkromné investície v strategických oblastiach (mikroelektronika, elektrické batérie, vodík alebo polovodiče). Stále je však v štádiu rokovaní o iných, ako je mechanizmus úpravy uhlíkovej hranice alebo antisubvenčný nástroj. Nech je to akokoľvek, proces začal prekresľovať kontúry medzinárodnej integrácie EÚ, ktorú už nemožno obviňovať z naivity.
Otázka prisťahovalectva
V atmosfére neistoty a zoči-voči ekonomickému a sociálnemu utrpeniu, ktoré tento neustály reťazec kríz vyvoláva, môže zvíťaziť utiahnutie sa do seba a hľadanie obetných baránkov. Určite budeme počuť o prisťahovalectve oveľa viac ako o zmene klímy. Médiá majú veľkú zodpovednosť a kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dobrej informovanosti diskusie o prisťahovalectve, treba sa však postarať o to, aby táto misia zameraná na zisťovanie faktov nebola zavádzajúca. Keď si pozrieme výsledky spoločenskovedného výskumu venovaného imigrácii, uvedomíme si nesúlad medzi reprezentáciami javu a realitou. Posun, ktorý jasne dokázal ovplyvniť politické názory aj hlasovanie. Takže tak ako v tejto oblasti, tak aj vo všetkých ostatných, by sme mali pracovať na vzdelávaní.
