oPeniazoch.sk
TASR Foto: TASR/Michal Svítok
Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR s názvom "Reformný kompas slovenskej ekonomiky".
"Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej," uviedli analytici IFP.
Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze definuje tri najväčšie výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýzy ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie. Politiky vzdelávania tak majú unikátnu pozíciu, keď sú medzi prioritami z oboch uhlov pohľadu, teda aj trvalo udržateľného ekonomického rastu a aj kvality života obyvateľov. Kľúčom k rastu ekonomiky v 21. storočí sú podľa analýzy ľudia.
Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa IFP tzv. alokačná neefektivita, ktorá je odrazom kvality inštitúcií a nimi formovaného podnikateľského prostredia. Trh práce s nízkym počtom pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania sú ďalšími oblasťami, kde Slovensku "uniká vlak" a rozdiely voči vyspelému svetu sa zvyšujú. V kvalite života SR zaostáva najmä v dostupnosti bývania, ktoré nasledované zaostávaním v zdravotníctve a vzdelávaní predstavuje aktuálne najväčšiu výzvu našincov.
"Kvalita života a ekonomický rast sa vzájomne ovplyvňujú, preto naštartovanie ekonomických reforiem zvýši nielen hrubý domáci produkt (HDP), ale aj kvalitu života. Bez intenzívnejšieho reformného úsilia, spojeného s kvalitnou implementáciou prijímaných opatrení, Slovensku hrozí pasca strednému príjmu, stagnácia v oblasti kvality života a zhoršovanie dlhodobej environmentálnej a finančnej udržateľnosti," dodali analytici IFP.
