Nakoľko ste náchylní uveriť finančným nezmyslom?

, evidenceinvestor Foto: getty images

Jedným z najväčších indikátorov tendencie ľudí nechať sa ovplyvniť zlými investičnými radami je ich náchylnosť dôverovať pseudohlbokému finančnému žargónu. Nová akademická štúdia sa snaží aktívne zmerať schopnosť spotrebiteľov odhaliť „finančné hlúposti“. Zistenia sú zarážajúce.

Pozrite sa pozorne na nasledujúci výrok: „Vaše peniaze sa premieňajú na univerzálne činy“. Znie to dobre, však? Možno je to súčasť plánu vložiť svoje ťažko zarobené peniaze do udržateľného investičného produktu, ktorý mení univerzálne firemné správanie. V skutočnosti sa toto vyhlásenie javí, že je vysoko na stupnici „finančných hlúpostí“, ktorá je súčasťou akademickej štúdie na rozpoznanie individuálnych rozdielov v náchylnosti ľudí k zdanlivo pôsobivým finančným tvrdeniam, ktoré sú v skutočnosti vymyslené, bezvýznamné „bláboly“.

Individual Differences in Suceptibility to Financial Bullshit je zaujímavý dokument, ktorý sa objavil v nedávnom vydaní The Journal of Behavioral and Experimental Finance. Vytvorili ho traja akademici pôsobiaci na Univerzite v Linköpingu vo Švédsku — Mario Kienzler, Daniel Västfjäll a Gustav Tinghög. Autori zistili, že spotrebitelia, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči tomuto druhu zavádzania, sú väčšinou mladí, muži, majú vysoký príjem a sú si príliš istí svojimi finančnými znalosťami.

„Financie sú často vykresľované ako zložitá a náročná oblasť rozhodovania, kde sú interakcie bežne charakterizované žargónom, skratkami a sloganmi,“ píšu vedci. „Toto poskytuje živnú pôdu pre hlúposti, aby sa im darilo a zakryli pohľad spotrebiteľov."

Dlhá história
Myšlienka „bullshit“ ako nástroja na odlúčenie nič netušiacich ľudí od ich peňazí bola predmetom akademických štúdií už dávnejšie, najmä v roku 2005 profesorom filozofie z Princetonu Harrym Frankfurtom, ktorý napísal kľúčové dielo jednoducho nazvané On Bullshit.

„Podstatou hlúpostí nie je to, že sú klamstvom, ale že sú falošné,“ napísal Frankfurt. Nie je to tak celkom klamstvo ako výsledok toho, že niekto o niečom hovorí bez toho, aby skutočne vedel, o čom hovorí. Každý, kto sa pohybuje vo financiách dostatočne dlho, vám povie, že takéto vyjadrenia nájdete všade.

Nová švédska štúdia preberá zistenia z frankfurtskej dizertačnej práce a aplikuje ju čisto na finančnú oblasť, kde sa produkty často uvádzajú na trh pomocou nepriehľadného a technicky znejúceho jazyka pre ľudí, pre ktorých tieto riešenia nemusia byť vhodné.

Kde ste na škále?
„Škála finančných nezmyslov“ v experimente zahŕňala zoznamy hlbokých aj hlboko sa tváriacich finančných výkazov. Hlboké vyhlásenia zahŕňajú osvedčené kúsky múdrosti ako „blázon a jeho peniaze sa čoskoro rozídu“. Pseudohlboké vyhlásenia boli jednoducho vytvorené pomocou nástrojov, ako je webová stránka www.makebullshit.com.

Niektoré z pseudo múdrostí zahŕňali výroky ako napr. „lacná pôžička je za všetkým novým osudom“ alebo „peniaze znižujú náklady tým, ktorí si požičiavajú“. Znejú povrchne hlboko, kým sa nad nimi nezamyslíte dlhšie ako len na chvíľu.

Ďalšou fázou experimentu bolo vyskúšať ich v on-line prieskume na viac ako tisícke dospelých. Každý účastník dostal otázky o jeho finančnom blahobyte, finančných znalostiach a správaní a každý bol zoradený podľa veku, pohlavia, religiozity, príjmu a vzdelania.

Prieskum otestoval vedomosti účastníkov tým, že im poskytol celý rad vyhlásení obsahujúcich finančné módne výrazy. Niektoré z týchto tvrdení boli pravdivé ako napríklad: „keď si kúpite dlhopis, požičiavate spoločnosti peniaze“. Iné boli úplne vymyslené ako napríklad: „hedžing znamená investovanie peňazí do jednej akcie“.

Zistenia popierajú domnienky
Zaujímavé je, že v rozpore so stereotypmi o pohlaví autori zistili, že ľudia, ktorí najlepšie dokážu odhaliť finančné bludy, boli staršie ženy s nižšími príjmami, ktoré si príliš vo svojich finančných znalostiach neverili. Pozoruhodné bolo aj to, že úroveň vzdelania zjavne nepredstavovala žiaden rozdiel v škále detekcie hlúpostí.

Naopak, najviac finančným nezmyslom uverili skôr mladí, príliš sebavedomí muži s vysokými príjmami – podobne ako sa preukázala tendencia mladých mužov častejšie jazdiť bezohľadne a pod vplyvom alkoholu.

„Zdá sa byť rozumné domnievať sa, že s rastom príjmov sú spotrebitelia menej ostražití, pokiaľ ide o finančné záležitosti, a preto menej ostražití, pokiaľ ide o zistenie, že ich môže ovplyvniť pôsobivý finančný jazyk,“ uzatvárajú autori.

Pozoruhodné bolo aj to, že ľudia s vyššou schopnosťou odhaľovať nezmysly sa v skutočnosti cítili viac neistí, pokiaľ ide o svoje financie, zatiaľ čo čím dôverčivejší ľudia boli k finančnému bludu, tým lepšie na tom boli – čo je zistenie, ktoré autori pripisujú „nevedomosť je blaženosť“ efektu.

Autori naznačujú, že zistenia v tejto prelomovej štúdii by mohli mať veľký vplyv na to, ako finanční sprostredkovatelia komunikujú s rôznymi skupinami, aby im pomohli lepšie sa rozhodovať o svojich financiách a cítili sa bezpečnejšie v peňažných záležitostiach.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy