Morgan Stanley: Čo teda urobí ECB ďalej?

, ZH Foto: SITA/AP

Je to ťažké. Centrálne banky čelia ťažkým rozhodnutiam, keďže inflácia stále prekvapuje smerom hore. Možno ani nevedia, kam ich cesta vedie.

Federálny rezervný systém zvýšil sadzby o 75 bázických bodov, teda o 25 viac, než sa hovorilo pred týždňom. Toľko k budúcemu usmerneniu ako nástroju politiky. Na júnovom zasadnutí ECB o menovej politike zvážila sprísňovanie aj prezidentka Lagardeová. Bolo jej jasné, že po zvýšení sadzieb o 25 bodov v júli bude zvýšenie sadzieb v septembri väčšie – pravdepodobne o 50 bázických bodov, ak by bol výhľad strednodobej inflácie stále nad cieľom. Inak povedané, ak ECB nezníži prognózu inflácie na rok 2024, mali by sme očakávať 50 bp.

Predpoveď nižšej inflácie čelí dlhotrvajúcim prekážkam, keďže ceny komodít sú pre inflačný výhľad v eurozóne veľmi dôležité. Medziročná inflácia v eurozóne dosiahla 8,1 %, jadrová je na úrovni 3,8 %. V porovnaní s USA, kde je hlavná inflácia takmer rovnaká, na úrovni 8,3 %, ale jadrová inflácia je 5,9 %, je európska inflácia oveľa menej jadrová. Vzhľadom na pravdepodobný vývoj cien energií a potravín sa zdá, že nižšia prognóza celkovej inflácie na rok 2024 nie je v pláne. Pokiaľ ide o jadrovú infláciu, ECB považuje hospodársky rast spred roka za kľúčový faktor. Je veľmi ťažké zistiť, aké údaje získame do septembra a ktoré ovplyvnia očakávania rastu v roku 2023, aby sa základná predpoveď na rok 2024 posunula pod 2,3 % a vrátila sa späť k cieľu.

ECB sa tak pridala k centrálnym bankám, ktoré čoraz viac kráčajú za spoločným cieľom spomaliť infláciu. Agresívna reakcia ECB na celkovú infláciu sa vracia k zložitej aritmetike Fedu. Výber je náročný:

  • buď spôsobí recesiu a zníži infláciu v krátkodobom horizonte, alebo
  • spôsobí podstatné spomalenie, ktorým sa vyhne recesii pri akceptovaní zvýšenej inflácie na niekoľko rokov.

Na základe najnovších projekcií, kde jadrová inflácia zostáva nad cieľom počas celého prognózovaného obdobia, ECB zvolila druhú cestu. Napriek oneskoreniam v politike, ak by sa ECB rozhodla pripraviť recesiu teraz, účinky by sa takmer určite prejavili pred rokom 2024.

Jedným zo spôsobov, ako pochopiť voľbu ECB, je jej história, keď inflácia bola pod cieľom. Tento opatrnejší prístup môže odrážať aj prevahu vedľajších položiek v inflácii eurozóny, tie sú väčšinou exogénne pre aktivitu v eurozóne. Recesia potrebná na zníženie vedľajších cien by musela mať vážne rozmery. A hoci je nezamestnanosť v eurozóne na najnižšej úrovni od zavedenia jednotnej meny, mzdová inflácia sa nezvýšila (ako tomu bolo v USA), takže ekonomika zjavne nie je prepálená. Napokon sa objavujú správy o novom nástroji na odvrátenie fragmentácie na európskych trhoch. Tvrdé pristátie by tento výsledok veľmi pravdepodobne urýchlilo.

Takže čo sa nastane ďalej?

Je zrejmé, že Rada guvernérov je nastavená na rastový cyklus. Vývoj inflácie závisí od cien komodít a hospodárskeho rastu v eurozóne.

Čo sa týka rastu eurozóny, počínajúc druhou polovicou tohto roka sme pesimistickejší, no vzhľadom na oneskorenia vo vykazovaní údajov a zameranie ECB na celkovú infláciu nemusia byť jasné známky spomalenia ekonomiky včas zrejmé, aby sa udržala na uzde. Hoci prognózy ECB naznačujú, že si vyberá priaznivejšiu cestu, ak je naša prognóza správna, riziko, že ECB speje do recesie – aj keď neúmyselne – jednoznačne rastie.

 

Autorom je Seth Carpenter, hlavný ekonóm Morgan Stanley

Súvisiace články

Aktuálne správy