oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images;TASR/AP
V nestálom svete financií, kde je množstvo informácií a vládne neistota ohľadom budúcnosti, zohráva naratívna autorita dôležitú úlohu pri usmerňovaní investícií. Tradične sú analytici na strane predaja kvalifikovaní ako odborníci. Ich technickú odbornosť a kritické myslenie spochybňujú aktivistickí predajcovia, ktorí obchodujú nakrátko.
V júni 2020, napriek svojmu zjavnému úspechu, nemecký fintech Wirecard utrpel veľkolepý pád, keď priznal, že 1,9 miliardy eur uvedených v jeho súvahe bolo fiktívnych a že jeho dlh predstavoval 3,5 miliardy eur. Napriek tomu toto priznanie pre niektorých nebolo žiadnym prekvapením. Podľa novinárov a krátkych predajcov boli signály červené už roky. Denník Financial Times zverejnil niekoľko správ o podozrivých finančných praktikách spoločnosti a predajcovia nakrátko, ktorí predávajú cenné papiere, ktoré nevlastnia, stávkou na budúci pokles akcií s cieľom pripísať si kapitálový zisk, ako napríklad Zatarra Research, tiež vyjadrili hlboké znepokojenie.
Na druhej strane väčšina analytikov na strane predaj, pracujúcich pre finančnú inštitúciu alebo na vlastný účet, mala pozitívny názor na Wirecard až do posledných chvíľ pred jej kolapsom. Samotné nemecké finančné orgány pôvodne začali trestné vyšetrovanie skôr proti novinárom a predajcom nakrátko ako proti riaditeľom Wirecard. Niekoľko mesiacov po tom, čo vyšlo najavo účtovné pochybenie, Commerzbank prepustila svojho analytika Wirecard, ktorý bol podľa správ až do konca „jedným z najvernejších obhajcov Wirecard“.
Tento prípad názorne ilustruje rozdiel v perspektíve medzi aktivistickými predajcami nakrátko, teda tými, ktorí sa snažia ovplyvniť riadenie cieľovej spoločnosti, a finančnými analytikmi v odvetví, kde naratívna autorita môže ovplyvniť ceny akcií a osud spoločností. Keď vypukol škandál Wirecard, cena akcií firmy sa za týždeň prepadla zo 100 eur na menej ako 2 eurá.
Kto je "odborník"?
V odbornom časopise Accounting, Organizations and Society, sa vedci odvolávajú na svoju prácu v oblasti účtovných podvodov a oznamovateľov. Aktivistickí predajcovia nakrátko, ktorí verejne odhaľujú svoj výskum, ukazujú prstom na nezrovnalosti niektorých spoločností a zároveň odsudzujú všeobecne pozitívne správy finančných analytikov. Ich zisk predstavuje strata hodnoty akcií spoločnosti.
Na druhej strane finanční analytici zvyčajne pracujú pre investičné banky, ktorých príjem pochádza z upisovania nových emisií akcií. Preto často považujú za potrebné udržiavať dobré vzťahy so spoločnosťami, ktoré sledujú, a to je aj dôvod, prečo majú záujem o vytváranie optimistických výskumných správ o týchto akciách.
Predchádzajúci výskum v tejto oblasti sa zameriaval iba na finančných analytikov a nevšímal si akú úlohu zohrávajú rozprávania príbehov na finančných trhoch. Vedci sa preto tentoraz zamerali na súperenie medzi týmito dvoma tábormi pri získavaní naratívnej autority.
Aktivistickí predajcovia nakrátko vo svojich správach kritizujú analytikov za ich nedostatočnú technickú odbornosť a kritické myslenie, vytýkajú im nedostatok skepticizmu, pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré pokrývajú a zdôrazňujú ich konflikt záujmov. V jednej správe krátky predajca sarkasticky napísal:
„Hops… Takmer sme zabudli, že ak chcete byť úspešný ako analytik na strane predaja, musíte začať tým, že zakryjete všetky údaje, ktoré by mohli vrhnúť vaše nedávne IPO do negatívneho svetla.“
Napriek tejto kritike, je prekvapujúce, že analytici na útoky nereagujú alebo reagujú len občas. Len asi tretina odpovedá na obvinenia, zvyčajne vo forme formálnej písomnej odpovede v rámci výskumnej správy. Oplácajú in to tak, že obviňujú predajcov nakrátko z nedostatočnej objektivity a znalostí trhu a že konajú v ich výlučnom záujme, ktorým je zníženie cien akcií.
Vzájomný rešpekt
Vedci mali záujme nahliadnuť do zákulisia tejto konfrontácie, preto okrem čítania správ od predajcov nakrátko a finančných analytikov sa rozhodli priamo osloviť zástupcov oboch táborov, aby pochopili, prečo analytici neodpovedajú častejšie na tieto útoky. Zistili niekoľko dôvodov.
Ak náhodou priznali, že predajcovia nakrátko mali pravdu o určitých dysfunkciách v rámci spoločností, analytici s nimi museli udržiavať dobrý kontakt s rizikom, že tým narušia vlastný manažment. Boli limitovaní právnymi obmedzeniami a báli sa o svoju povesť, ak by sa rozhodli brániť a nakoniec by sa aj tak ich názor ukázal ako nesprávny. Jeden analytik to vysvetlil týmito slovami:
„Od momentu, keď zareagujete, odkryjete existenciu niečoho, a to pomáha ľuďom hovoriť o tom ešte viac.“
Tvárou v tvár ohrozeniu svojej povesti sa preto mnohí analytici radšej vyhýbajú akejkoľvek reakcii na verejnosti, ktorá by mohla viac zviditeľniť ich krehkú naratívnu autoritu. Naopak, majú tendenciu zvoliť si nepriamy prístup tým, že súkromne oslovia určitých hráčov na trhu: analytikov na strane nákupu, ktorí pracujú pre makléra alebo penzijný fond či konkrétnych portfóliových manažérov. Často v skutočnosti nezmenia svoje odporúčania v prospech spoločnosti, aj keď čelia kritike od predajcov nakrátko, ale znížia svoje cenové ciele, čo je menej nápadné ako úplná revízia svojich doterajších odporúčaní.
Napriek ich zjavnému antagonizmu vedci počas rozhovorov mohli pozorovať vzájomný rešpekt medzi oboma stranami. Analytici pripustili, že kritika predajcov nakrátko bola často na mieste, zatiaľ čo predajcovia nakrátko pripustili, že finanční analytici sú v ťažkej situácii, pretože často nie sú schopní vyjadriť svoj skutočný názor alebo jednoducho nemajú prístup k užitočným informáciám.
Vedci potvrdili, že si to bude vyžadovať ešte ďalší výskum, aby sa dal vysvetliť vzájomný vplyv týchto dvoch skupín a čo nám tento vplyv hovorí o sile naratívnej autority na finančných trhoch.
