Blíži sa prasknutie ďalšej technologickej bubliny?

, vox Foto: SITA/AP

Počuješ ten rachot? To je prepad akciového trhu, vedený kolapsom technologických akcií. Celkovo trh tento rok klesol o 18 percent a technologické akcie klesli o približne 30 percent. A tebe, normálnemu človeku, by to malo byť jedno?

 „Veď som vám to vravel,“ znie hromadne od ľudí, ktorí predpovedali prepad. Odvolávajú sa pri tom na býčí trh, ktorému sa investori tešili už mnoho rokov, a porovnávajú to s dot-com bublinou z konca 90. rokov. V dot-com prepade, ktorý sa začal v marci 2000, technologické akcie nakoniec klesli takmer o 80 percent. To je druh kolapsu, ktorý môže postihnúť každého, aj keď nestaví na technologické akcie (alebo presnejšie povedané, nemyslí si, že na ne vsadil).

Určite existuje veľa paralel. Podobne ako v ére dot-com, aj akciový boom, ktorý sa začal v roku 2009 a neskôr počas pandémie mimoriadne rástol, bol z veľkej časti poháňaný veľmi nízkymi až nulovými úrokovými sadzbami, čo primälo investorov viac prejaviť záujem o spoločnosti, ktoré sľubovali nadmerné výnosy. A ako v ére dot-com, opäť sme videli množstvo firiem, ktoré sľubovali produkty a výsledky, ktoré nemohli splniť, ako napríklad nákladné autá na vodíkový pohon.

Medzi rokmi 2022 a 2000 sú však značné rozdiely. Ten hlavný je, že na rozdiel od éry dot-com sú dnes mnohé z najcennejších verejne obchodovaných technologických spoločností skutočné spoločnosti – vyrábajú a predávajú veci, ktoré si ľudia cenia, a zvyčajne tým dosahujú zisk. Takže aj keď všetky spoločnosti ako Facebook, Google a Amazon zaznamenali tento rok pokles cien akcií, neznamená to, že zanikajú, len investori si už nemyslia, že ich vyhliadky rastu sú natoľko presvedčivé ako kedysi.

Za zmienku tiež stojí, že zatiaľ čo technologický priemysel zamestnáva veľa ľudí, podľa odhadov Asociácie priemyslu výpočtovej techniky ich v roku 2021 bolo 5,8 milióna, čo predstavuje len asi 4 percentá celkovej zamestnanosti v USA.

Jednou divokou kartou v tomto porovnaní a kontraste je deflácia krypto bubliny, ktorá je samostatná, ale veľmi súvisí s celkovou technologickou a akciovou bublinou. Na jednej strane sa zdá, že cena bitcoinu a iných mien a produktov súvisiacich s kryptomenami sa veľmi rýchlo vyparuje, kým minulú jeseň mal jeden bitcoin hodnotu 67 000 dolárov, dnes má okolo 28 000 dolárov. Na druhej strane, ak ste si bitcoin kúpili ešte v roku 2014, keď stál okolo 700 dolárov, ste na tom dobre aj dnes. Otázkou zostáva, či ide o úplný kolaps kryptomien, alebo len jeden z mnohých výkyvov smerom hore a dolu, ktoré technologický svet zaznamenal za posledné desaťročie? Ak krypto skolabuje, ovplyvní to len ľudí, ktorí si kúpili alebo použili dogecoin, Bored Ape NFT alebo nejaký iný druh krypta, alebo by to mohlo vytvoriť „nákazu“, ktorá by mohla zničiť globálnu ekonomiku? 

Aj keď sa za posledných pár rokov veľa hovorilo o akciách a obchodovaní s akciami, z veľkej časti kvôli masívnemu nárastu obchodovania vyvolaného mobilnými aplikáciami ako Robinhood, výrazne to aktivite na akciovom trhu nepomohlo. Ak ste v ére dot-com chceli investovať do technologickej akcie, museli ste nájsť konkrétnu technologickú akciu, čo veľa ľudí aj urobilo. Ale teraz pravdepodobne investujete do technológie, aj keď nechcete. Je to preto, že mnohé z najväčších technologických spoločností – ako Google, Facebook a Apple, s kombinovanou trhovou kapitalizáciou viac ako 4 bilióny dolárov – teraz tvoria významné časti veľkých akciových indexov. To znamená, že relatívne konzervatívne investičné nástroje, ako sú indexové fondy prevádzkované spoločnosťami Vanguard a Fidelity, vlastnia veľké množstvo technologických spoločností. Tým pádom malí investori pravdepodobne vlastnia technologické akcie a sú nepriamo vystavení aj ich prepadu. 

Jedným zo spôsobov, ako merať relatívnu rizikovosť akcie, je meranie jej pomeru ceny k zisku (P/E) – koľko stojí podiel spoločnosti v porovnaní s jej ziskom. V dot-com ére, keď bolo možné vytvoriť verejnú spoločnosť s malými príjmami a žiadnym ziskom, boli pomery P/E mimo grafov. Veľké technologické spoločnosti dnes bežne vyhadzujú miliardové zisky, čo vedie k oveľa konzervatívnejším pomerom a cenám akcií, ktoré by mali byť trvanlivejšie. Aj keď existujú výnimky. Akcie Tesly, vďaka ktorým je Elon Musk najbohatším človekom na svete so schopnosťou financovať ponuku 44 miliárd dolárov za Twitter, sa stále obchodujú s pomerom P/E 100. Ak sa vrátia na zem, Musk bude stále bohatý, ale nie až natoľko. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy