Samota a osamelosť a ich ekonomická cena 

, voxeu Foto: getty images

Západné krajiny čelia „epidémii samoty“. Hoci jej vplyv na duševné zdravie pritiahol značnú pozornosť, o ekonomických účinkoch sa vie toho len málo. 

Rozlišujme dve formy samoty. Kým väčší podiel ľudí, ktorí žijú „single“, poháňa ekonomický rast, nárast osamelosti má škodlivé ekonomické dôsledky. Hoci je tento vzťah zložitý a nelineárny, región s osamelejšími ľuďmi zažíva celkovo slabší ekonomický rast.
Pandémia COVID-19 vyniesla do popredia dôležitosť samoty v moderných spoločnostiach. K pocitu  samoty často dochádza vtedy, keď človek vníma úbytok sociálnych vzťahov, najmä kvalitatívny. V tomto prípade možno samotu prirovnať k osamelosti – ku skľučujúcej skúsenosti, ktorá môže viesť k podráždenosti, depresii a zvýšeniu počtu predčasných úmrtí. 

Samota sa môže vzťahovať aj na ľudí, ktorí žijú sami, bez spoločnosti rodiny a priateľov. Život a fungovanie v podobe samostatnej jednotky sa zvyčajne nespája s negatívnymi účinkami osamelosti. Jednotlivci stále častejšie žijú sami nie preto, že by boli nútení, ale z vlastnej vôle. Archetypálny profil osamelého staršieho občana vystriedal časom profil dospelého profesionála, často ženy, s vysokou úrovňou vzdelania a stabilným zamestnaním. V časoch, ako je súčasná pandémia Covid, ktorá sa vyznačuje nútenou karanténou alebo samoizoláciou, sa však životná spokojnosť ľudí žijúcich osamote môže znížiť, čo môže mať vplyv na celkovú ekonomickú aktivitu. 

Vo všeobecnosti, byť osamelý a žiť sám popisuje rôzne stavy mysle a môže predstavovať rôzne postoje k životu, čo vedie k rôznym celkovým ekonomickým výsledkom. Faktory ako väčšia účasť žien na trhu práce, zvýšená priemerná dĺžka života či urbanizácia nútia stále viac ľudí žiť osamote. Podiel jednotlivcov, ktorí žijú osamote, už nejaký čas stúpa, ale žiť sám nemusí nevyhnutne znamenať, že jednotlivci sú osamelí. Osamelí jedinci sa často cítia izolovaní, čo naznačuje emocionálnu odlúčenosť od ostatných a spoločnosti, zatiaľ čo mnohí z tých, ktorí žijú sami, nemajú toto citové odlúčenie a vedú živý spoločenský život.

Keď sa skombinujú, tieto dve dimenzie samoty môžu mať z čisto ekonomického hľadiska škodlivé dôsledky. Po prvé, viac ľudí, ktorí sa cítia osamelo a/alebo žijú osamote, môže znížiť počet medziľudských a osobných interakcií v znamení vývoja nových nápadov a inovácií. Po druhé, veľa ľudí postihnutých samotou sa môže vyhýbať zapojeniu sa do ekonomických aktivít. Po tretie, rôzne formy samoty môžu podkopávať dôveru a brániť vytváraniu premosťujúceho sociálneho kapitálu, ktorý bol identifikovaný ako dôležitý faktor regionálneho ekonomického rastu. Bývanie osamote je však nákladné a tí, ktorí žijú sami, potrebujú značné ekonomické zdroje na financovanie nákladov spojených so životom osamote. To môže do istej miery zabrániť potenciálne negatívnym ekonomickým účinkom nárastu samoty v rozvinutom svete. 

Skúmaniu účinkov života osamote a osamelosti na ekonomický rast v 139 regiónoch Európy v období pred vypuknutím pandémie COVID-19 sa venovala dvojica vedcov Chiara Burlina a Rodriguez-Pose. Ich vlani publikovaná štúdia berie do úvahy tri hlavné miery samoty: 

  • podiel ľudí žijúcich osamote na celkovej populácii, 
  • index spoločenskosti ako ukazovateľ osamelosti, ktorý zahŕňa mieru interakcie v rámci regiónu meranú počtom osobných stretnutí na sociálne účely bez ohľadu na frekvenciu, 
  • frekvenciu osobných interakcií (od každodenných spoločenských stretnutí až po nikdy sa nestretnúť s nikým iným za sociálnym účelom).

Európska geografia je z pohľadu týchto rôznych foriem samoty mimoriadne pestrá. Podiel jednotlivcov žijúcich osamote je v severských krajinách a strednej Európe oveľa vyšší ako v Španielsku a Portugalsku, alebo vo východnej Európe. Okrem národných hraníc je výrazná priepasť aj medzi vidiekom a mestom. 

Geografia spoločenskosti/osamelosti je zložitejšia. Južné krajiny ako Španielsko a Portugalsko majú vyšší stupeň sociability. Vysoká úroveň sociability je však zrejmá aj v iných krajinách, ako je Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko. V rámci krajín existujú výrazné regionálne rozdiely spoločenskosti, ale až tak jasné rozdiely medzi mestom a vidiekom vedci nenašli. Mnohé z regiónov s vysokou koncentráciou ľudí žijúcich osamote – ako napríklad Brusel, väčšina regiónov Spojeného kráľovstva, Franche-Comté vo Francúzsku alebo Šlezvicko-Holštajnsko v Nemecku – majú tiež vysoký index spoločenskosti. 

Hoci nárast samoty má potenciálne škodlivé zdravotné, duševné a sociálne dôsledky, z ekonomického hľadiska nepredstavuje rovnakú hrozbu. Väčší podiel ľudí žijúcich osamote prispieva k hospodárskemu rastu v európskych regiónoch. Rastúci počet ľudí, ktorí sa rozhodnú žiť osamote – namiesto toho, aby boli k tomu donútení vonkajšími okolnosťami – môže podporiť hospodársky rast za predpokladu, že zostanú aktívni v rámci pracovnej sily a budú ochotní vytvárať siete a komunikovať s ostatnými. 

Naopak, nárast osamelosti má celkovo škodlivé ekonomické dôsledky. Spoločnosť s väčším počtom ľudí, ktorí sa cítia osamelí, má obmedzenejšiu schopnosť vytvárať dodatočné bohatstvo. Súvislosť medzi osamelosťou a ekonomickým rastom však závisí od faktorov, ako je frekvencia stretnutí medzi ľuďmi. Príliš veľa interakcií, ako je prevaha každodenných stretnutí, môže podkopať výhody osobných výmen. Spoločnosti, kde sa veľký podiel jednotlivcov stretáva menej ako týždenne, majú tiež menšiu pravdepodobnosť rastu. Zdá sa, že zlatou strednou cestou je voľba veľkej časti populácie, ktorá sa stretáva s priateľmi, príbuznými a spolupracovníkmi v priemere každý týždeň. 

COVID-19 spôsobuje nárast rôznych foriem samoty, čo si vyžaduje väčšiu potrebu politík, ktoré zmierňujú jej negatívne účinky. Nie je vždy jasné, ako by mali vlády a politici zasahovať v oblastiach, ktoré patria do sféry jednotlivca, pretože akákoľvek forma samoty môže byť výsledkom osobnej voľby. Skutočnosť, že ekonomické dôsledky rastúcej samoty možno pociťovať nielen na individuálnej, ale aj na celkovej úrovni, si však vyžaduje väčšiu politickú pozornosť. Riešenia si budú vyžadovať hlbší pohľad na dôvody rastúcej samoty, aby sa jej dokázalo predchádzať a následne minimalizovať jej negatívnym dopadom na  kolektívne zdravie, blaho, a eliminovali sa sociálne a ekonomické dôsledky.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy