oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images
Pľuštenie, hovorovo opica, je stav na druhý deň ráno po poriadnej oslave. Prečo by mal byť rok 2022 rokom pľuštenia, keď sa nič neoslavovalo? Lebo sa zbytočne hýrilo.
Globálne oživenie sa výrazne spomalilo od vrcholu efektu opätovného otvorenia ekonomík v lete 2021. To, čo mnohí očakávali, by bol viacročný cyklus vyššieho rastu, a nie trend v podobe iba miernejšieho odrazu. Podľa Bloomberg Economics bude globálna ekonomika v nasledujúcich desiatich rokoch pravdepodobne rásť pomalším tempom ako v desaťročí pred pandémiou.
Príčiny spomalenia sú jasné. Na jednej strane je čínska realitná bublina väčším problémom, než sa očakávalo, a neexistuje spôsob, akým by čínske úrady mohli dosiahnuť vyšší rast z iných sektorov, aby kompenzovali nehnuteľnosti, ktoré tvoria takmer 30 percent HDP krajiny a v posledných rokoch stále rástli dvojcifernými číslami. Okrem toho inflácia na celom svete rastie v dôsledku kombinácie nadmernej menovej politiky a problémov v dodávateľskom reťazci, ktoré priniesli uzavretia. Globálne ceny potravín dosiahli nový rekord, čo sťažilo chudobným prekonať krízu. Napokon, ani veľké stimulačné plány nepriniesli žiadny významný multiplikačný efekt.
Prečo by mal byť rok 2022 rokom pľuštenia? Pretože príznaky prehrievania globálnej ekonomiky sa množia.
Rok dva nula dvadsaťjeden bol rokom masívnej politiky na strane dopytu. V dôsledku opätovného otvorenia pridali tvorcovia politík enormné plány deficitných výdavkov, zvýšenia výdavkov do infraštruktúry a súčasne zachovali masívne menové stimuly. Trojitý efekt najväčšieho monetárneho stimulu za posledné roky, znovuotvorenie a enormné vládne výdavkové programy prehriali ekonomiku. Je to evidentné v inflačných tlakoch, bývaní, zadlžení a dvojitej deficitnej nerovnováhe vo väčšine veľkých ekonomík. A tieto účinky už nebudú existovať, alebo aspoň nie v takom rozsahu, v roku 2022.
Dvadsaťjeden bol rokom nadmerného míňania, v roku dvadsaťdva nás z toho pravdepodobne rozbolí hlava.
Kombinácia týchto enormných efektov na strane dopytu nepriniesla očakávaný rast v roku 2021, ale otvorila dvere strašiaku minulých kríz: inflácii. V januári 2021 všetci politici uviedli, že inflácia nehrozí, skôr naopak. V marci nám povedali, že je to kvôli základnému efektu. V júni povedali, že je to dočasné. Teraz ju už považujú za „trvalú“, ako to potvrdil Jerome Powell, predseda Federálneho rezervného systému.
Inflácia je veľkou záťažou pre rodiny aj firmy. Reálne mzdy klesajú, disponibilný príjem sa oslabuje a marže malých firiem sú poznačené. Ak budú inflačné tlaky pretrvávať, vplyv na spotrebu a investície bude v roku 2022 pravdepodobne väčší.
Mnohí veria, že spomalenie obmedzí nárast inflácie. Môže, ale nikdy by sme nemali zabúdať, že inflácia sa kumuluje. Tí, ktorí vidia, že inflácia sa v roku 2022 zmierni na 3 percentá, by si mali uvedomiť, že to znamená viac ako 9 percent za dva roky.
Efekt pľuštenia je pravdepodobný, pretože vlády a centrálne banky stimulujú dopyt tam, kde to nie je potrebné, keďže išlo väčšinou o prípad opätovného otvorenia ekonomiky, nie o problém s likviditou alebo s výdavkami, a tlačení globálnej ponuky peňazí a nových úverov do oblastí, ktoré majú prebytočnú kapacitu. Kľúčovým problémom pritom zostávajú nedostatočné investície do komodít.
Väčšie vládne výdavky a väčší dlh spôsobujú slabšie oživenie a pomalšiu tvorbu pracovných miest. Príliš veľké monetárne stimuly zároveň narúšajú reálne mzdy.
Spojené štáty môžu tento ťažký rok prekonať, pretože globálny dopyt po amerických dolároch rastie, keďže ostatné svetové meny oslabujú, ale eurozóna, ktorá nezaznamenala ani silné oživenie v roku 2021, je v mimoriadne ťažkej situácii. Americká a európska ekonomika by sa zotavili rýchlejšie a vytvorili by viac pracovných miest s nižšími vládnymi zásahmi uprostred opätovného otvorenia. Negatívny vplyv nadmerných výdavkov a dlhu bude pravdepodobne väčší. Po prehriatí ekonomiky zbytočnými výdavkami je pre tvorcov politiky ťažké zastaviť alebo priznať chybu. Centrálne banky a vlády budú interpretovať zmiernenie „pľuštenia“ ako potrebu pre zavedenie ďalších stimulov. A opäť sa budú mýliť.
