oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images;TASR/AP
Euro od začiatku roka 2021 oslabilo voči americkému doláru z približne 1,23 USD na súčasný výmenný kurz 1,13 USD. To je pokles o približne 9 %, čo je významné, najmä preto, že ide o dve hlavné svetové meny.
Pokles sa zintenzívnil aj v novembri, keď spoločná únijná mena klesla o 3 % od prelomu mesiaca, v dôsledku čoho došlo v európskych hlavných mestách k násiliu v súvislosti s covid obmedzeniami, problémami s migrantmi na bielorusko-poľskej hranici a ruskými jednotkami, ktoré sa sústreďujú pri hraniciach Ukrajiny.
Pokles však treba vnímať v širšom kontexte.
Euro je stále silnejšie ako pred pár rokmi, keď bolo okolo 1,10 USD. Od februára do apríla 2020 tiež prešlo silnou týždennou volatilitou počas počiatočnej fáze pandémie COVID, približne 1,07 až 1,13 USD dosahovalo v čase, keď veľa investorov zutekalo k americkému doláru kvôli bezpečnosti a vládla veľká neistota o tom, čo prinesú blokovania.
Je dobre známe, že vysvetľovanie menových pohybov na týždennej alebo dokonca mesačnej báze je mimoriadne ťažké, najmä pokiaľ ide o veľké ekonomiky, ako sú USA a krajiny eurozóny. Určite sa však musíme pozrieť na to, čo sa deje v oboch regiónoch a nielen v jednom alebo v druhom. Pomocou takéhoto pohľadu je zrejmých niekoľko vysvetlení nedávneho znehodnotenia eura.
Inflačné rozdiely
Prvé vysvetlenie sa týka Federálneho rezervného systému (FED) a Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré stimulujú svoje ekonomiky pomocou kvantitatívneho uvoľňovania (QE), čo v podstate znamená, že vytvárajú peniaze na nákup finančných aktív, ako sú štátne dlhopisy od bánk a iných veľkých investorov. Obe centrálne banky to od začiatku pandémie robia vo veľkej miere.
Keďže však ročná inflácia v USA teraz dosahuje vážnu úroveň 6,2 % v porovnaní s menej problematickými 4,1 % v eurozóne, dá sa očakávať, že Fed ukončí nákupy aktív skôr. Je to preto, že zvyšovanie peňažnej zásoby má potenciál podnietiť infláciu. V skutočnosti už Fed nedávno začal „uťahovať“ alebo spomaľovať tempo QE s cieľom úplne s ním skončiť v druhej polovici roku 2022. Na druhej strane, ECB diskutuje o náhrade programu kvantitatívneho uvoľňovania v hodnote 2,2 bilióna USD, po jeho ukončení v marci 2022.
S tým sú spojené rastúce očakávania, že aj USA možno budú musieť od polovice roka 2022 začať sériu zvyšovania úrokových sadzieb, aby obmedzili infláciu. Prezidentka ECB Christine Lagardeová už hovorila o tom, že ECB pravdepodobne nezačne zvyšovať sadzby, prinajmenšom do roku 2023. Tieto vznikajúce rozdiely v postojoch menovej politiky USA a eurozóny jednoznačne uprednostňovali posilnenie dolára, keďže QE a nižšie úrokové sadzby majú tendenciu znehodnocovať menu.
COVID a politika
Druhým kľúčovým faktorom bola nedávna relatívna sila ekonomiky USA pri zotavovaní sa z pandémie v porovnaní s eurozónou. V roku 2021 podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu USA porastú o 6 % v porovnaní s 5 % rastom v eurozóne, pričom v roku 2022 sa očakáva rast o 5,2 % a 4,3 %. Opäť to poukazuje na silu dolára.
Ďalšie blokovania kvôli pandémii sa v USA nezdajú byť pravdepodobné, hoci prípady opäť pribúdajú. Iná je situácia v eurozóne, kde v posledných týždňoch prudko narastá miera infekcií v krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko a Belgicko. Rakúsko opäť zavádza karanténu a ostatné krajiny eurozóny by tento príklad mohli nasledovať.
Posledným motorom nedávnej sily dolára je väčšia politická stabilita. Bidenova administratíva má ešte pred sebou tri roky vo funkcii a nedávno sa jej podarilo schváliť svoj stimulačný balík Build Back Better v hodnote 1,7 bilióna USD.
Krajiny eurozóny naopak čelia obdobiu väčšej politickej nestability. V Nemecku sa končí 16 rokov relatívnej stability pod vedením Angely Merkelovej. Myseľ investorov zaťažuje aj otázka, či Emmanuel Macron uspeje vo francúzskych voľbách v apríli 2022 proti Marine Le Penovej, rovnako aj pokračujúce obchodné trenice medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v súvislosti s Brexitom.
Deje sa tak v čase, keď prezentovanie vojenskej sily Ruska v blízkosti Ukrajiny vyvoláva otázky ohľadom možného vojenského konfliktu na okraji Európy. Nehovoriac o tom, že Rusko už obmedzuje dodávky plynu v regióne a jeden z jeho hlavných plynovodov vedie cez Ukrajinu. Okrem toho sa vo Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Taliansku uskutočnili výrazné protesty proti očkovaniu a európske vlády sú teraz pod silným tlakom, aby dostali svoje výdavky pod kontrolu.
Takže aj keď je veľmi ťažké predpovedať krátkodobé menové pohyby, dnes máme veľa dôvodov domnievať sa, že nedávne obdobie oslabenia eura bude pokračovať. To predražuje dovoz do eurozóny, v neposlednom rade energie, a hoci to má určité výhody pre významného vývozcu, akým je Nemecko, podkopáva to aj dôveryhodnosť eurozóny ako globálnej hospodárskej sily.
Prevratné by mohlo byť, keby ECB uznala, že inflácia predstavuje problém, ktorý treba riešiť. A síce ukončením experimentu s QE a začatím procesu zvyšovania úrokových sadzieb. To sa však tak skoro pravdepodobne nestane.
