Deň, kedy budú kryptomeny plnoleté

Diskusia 3  
Deň, kedy budú kryptomeny plnoleté
Zdroj: Project Syndicate
Foto: TASR/AP


26. 10. 2021 - Regulátori na celom svete idú po kryptomenách. Čína ich zakázala, Spojené štáty zvažujú paletu opatrení, ktoré ich majú skrotiť. Britská centrálna banka vytvára kapitálové požiadavky na finančné inštitúcie, ktoré ich držia. Regulácia ale neveští odvetviu kryptomien katastrofu, naopak má zásadný význam pre jeho dlhodobé vyhliadky.

Vývoj trhu s kryptomenmi sa začal štádiom, ktoré možno najlepšie opísať ako "produktovú inováciu". Technológia blockchainu umožnila ľuďom opätovne pristúpiť k starým otázkam ako napríklad čo sú peniaze a ako je možné vytvárať umenie a pripisovať mu hodnotu. To vyústilo v aplikácie ako virtuálne meny a tokenizované umenia, ktoré sú viac na očiach. Umožnilo to ale aj menej oslnivé inovácie v širokej škále oblastí, od sledovania zásielok kontajnerov po zlepšenie integrity zdravotníckych záznamov.

Bude pôsobenie blockchainu revolučné? Záleží na tom, čo človek považuje za "revolúciu". Robert Gordon z americkej Severozápadnej univerzity sa napríklad pýta, či dôsledky technologických inovácií z nedávnych čias budú rovnako ďalekosiahle ako predchádzajúce prielomy. Ukáže sa, že sú smartfóny rovnako dôležité ako elektrina? Bude mať elektronické obchodovanie rovnako transformačný vplyv ako parný pohon? Vyrovná sa internet svojím účinkom rozhlasu a telegrafu?

Bez ohľadu na pojem revolučnosti bude mať blockchain nepochybne podstatný vplyv na celú škálu tradičných odvetví, pretože podnieti vznik nových spoločností, produktov a aplikácií. To sa už vlastne deje. Tieto prieniky blockchainu do hlavného prúdu sú znamením konca prvej fázy technologického vývoja.

Teraz kryptomena vstupuje do ďalšej fázy svojej evolúcie: stáva sa investovateľným aktívom. Isteže, kryptomeny už aktívom sú, s trhovou kapitalizáciou okolo dvoch biliónov dolárov. Je to ale trh znečistený podvodmi, škandálmi, zneužívaním interných informácií, fígľov "nafúkni a predaj" a ďalších pochybných či nezákonných činností.

Platí to aj pre "najbezpečnejšie" kryptomeny, takzvané stablecoiny, pri ktorých sa predpokladá, že sú kryté tvrdou menou. Ostatne môj kolega na univerzite v Yale Gary B. Gorton a člen rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA Jeffery Zhang prirovnávajú stablecoiny k súkromným bankovkám, ktoré boli v obehu počas americkej éry "voľného bankovníctva" v rokoch 1837 až 1862, kedy každá banka mohla emitovať svoju vlastnú menu. Keďže regulácia bola deravá alebo úplne chýbala, tieto súkromné peniaze boli náchylné k divokým cenovým výkyvom a panikám.

Deň, kedy budú kryptomeny plnoleté

Ak sú stablecoiny sotva regulované, potom je zvyšok kryptotrhu Divoký západ. Práve to je zrejme najvážnejšia prekážka rozvoja odvetvia kryptomien. Jasné pravidlá hry sú zásadné, ak chce odvetvie prilákať významný objem inštitucionálnych peňazí.

V súčasnej situácii sa veľkí inštitucionálni investori tomuto sektoru buď vyhýbajú, alebo s ním koketujú v "režime rizikového kapitálu" a investujú na úrovni jednotlivých spoločností. Ak majú začať považovať kryptomeny za alternatívnu triedu aktív, podobne ako meny v nútenom obehu, komodity a deriváty, musia byť splnené tri podmienky.

Po prvé sú nevyhnutné čisté a spoľahlivé údaje. Tu už trh s kryptomenami urobil dôležité pokroky. Hoci finančné informácie zostávajú nedokonalé a neúplné, mnohí poskytovatelia dát už idú nad rámec údajov o cene, aspoň u najväčších kryptomien. Kľúčoví hráči v sektore tradičného finančníctva,  napríklad S&P Dow Jones a jeho portfólio indexov digitálneho trhu, poskytujú dôležité metodologické kritériá pre tvorbu takýchto dát a pre zaisťovanie ich vierohodnosti.

Po druhé potrebujeme nový výskum, ktorý uľahčí hlbšie pochopenie kryptomien čoby triedy aktív. Akademický výskum sa stal základom vzniku mnohých nových tried aktív, ako sú deriváty a indexové fondy, nehovoriac o investičných prístupoch typu faktorového investovania. U kryptomien teraz dochádza v tomto smere k významnému pokroku.

Napríklad Will Cong z Cornellovej univerzity, Ye Li z Ohijskej štátnej univerzity a Neng Wang z Kolumbijskej univerzity vyvinuli teoretické modely umožňujúce oceňovanie kryptomien. Michael Sockin z Texaskej univerzity a Wei Xiong z Princetone urobili to isté. Yukun Liu z Rochesterskej univerzity, Xi Wu z Kalifornskej univerzity v Berkeley a ja sme kryptomeny študovali z empirickej perspektívy oceňovania aktív a dospeli sme k tomu, že je možné ich analyzovať pomocou konvenčných finančných nástrojov a že by mali byť súčasťou investorských portfólií.

Treťou podmienkou je vierohodný regulačný rámec. Za súčasnej situácie sa taký rámec ešte len rodí, predovšetkým preto, že regulovať kryptomeny prináša podstatné ťažkosti. Niektoré sú koncepčné a v oblasti účtovníctva a práva vyžadujú rozvoj nových teórií či úpravu tých existujúcich. Iné sú praktické,  zatiaľ čo napríklad záznamy o všetkých transakciách sú verejné, totožnosť strán pri obchodovaní je ťažké alebo nemožné vypátrať. Všetky tieto úvahy sú pritom globálne, takže regulátori (prinajmenšom) vo väčšine veľkých krajín budú musieť svoje dohľadové snahy koordinovať, bez toho aby zadusili inovácie.

Keď budú tieto výzvy prekonané a bude zavedený účinný regulačný rámec, kryptomeny dosiahnu plnoletosť. Po rokoch dospievania, ktoré pútali pozornosť a prekypovali experimentovaním, bude nasledovať založenie predvídateľnejšej verzie trhu, kde budú kryptomeny predstavovať dôveryhodnú triedu aktív.

Autorom je Aleh Tsyvinski, profesor ekonómie na Yale University.