Európski voliči sú vraj na trestnej výprave. Sú nahnevaní na politikov, ktorí sa rozhodli obmedziť štedré oficiálne systémy. Či už ide o prezidentské voľby na Slovensku, regionálne vo Francúzsku, masové demonštrácie v Taliansku a Nemecku alebo rekordne nízku podporu vládnej ľavice v Poľsku a v Česku, vyzerá to, ako by Európania neverili na potrebnosť reforiem. Problémom, pred ktorým stojíme, nie sú primárne nechápaví a štátnou starostlivosťou rozmaznaní voliči, ale politici, ktorí nestačia na úlohu, pred ktorou stoja.
Štát blahobytu, ktorý sa stará o ľudí od ich narodenia až po smrť, sa v Európe vytvoril na základe širokej politickej a spoločenskej zhody. O podobný konsenzus v čase, keď je vo svojej doterajšej podobe neudržateľný, sa nikto nepokúsil. Žiaľ, zúfalý je nedostatok politikov disponujúcich dostatočnou dôveryhodnosťou, presvedčivosťou a odvahou na to, aby získali voličov pre nepopulárnu, až nevyhnutnú vec.
Posledným politickým vodcom v Európe, ktorému nechýbali tieto vlastnosti, bola britská premiérka Margaret Thatcherová. Verila jasne definovaným hodnotám a bola ochotná ich za každých okolností obhajovať. Bola pripravená stretnúť sa s väčšinovou mienkou verejnosti a schopná otočiť ju vo svoj prospech…
Komentáre k článku