oPeniazoch.sk, safalniveshak Foto: getty images
Pre racionálne správanie nie je nič nebezpečnejšie, ako zarobiť veľa peňazí v krátkom časovom horizonte.
V nemocnici čakali príbuzní pacienta, ktorému lekár určil nepríjemnú diagnózu. Prišiel doktor, ktorý vyzeral unavený a odmerane prehovoril. „Obávam sa, že budem nositeľom zlých správ," povedal, keď si prezeral ustarané tváre rodinných príslušníkov pacienta. „Jedinou nádejou, ktorú v tejto chvíli máte pre svojho blízkeho, je transplantácia mozgu," oznámil.
„Ach, a nakoľko je postup riskantný?“ pýta sa jeden z príbuzných.
„Je to experimentálny postup, veľmi riskantný,“ odpovedal lekár. „Ale je to jediná nádej pre vášho blízkeho. Procedúru pokryje poistenie, ale za mozog budete musieť zaplatiť.“
Členovia rodiny ticho sedeli a snažili sa spracovať práve prijaté informácie. Po čase sa niekto spýtal: „Koľko bude stáť mozog?“
Lekár rýchlo odpovedal: „20 mužský a 5 ženský mozog.“
Nastala trápna chvíľka, keď sa niektorí muži museli „snažiť“ neusmievať sa a vyhýbať sa očnému kontaktu so ženami. Nakoniec jeden z nich nedokázal ovládnuť svoju zvedavosť a položil otázku, ktorá vŕtala každému v hlave. „Prečo je mužský mozog oveľa drahší ako ženský?“
Lekár sa usmial a celej skupine vysvetlil: „Je to len štandardný postup stanovovania cien. Ženské mozgy musíme oceniť oveľa nižšie, pretože boli používané.“
Bez urážky, takáto je realita, hlavne pokiaľ ide o investorov na akciovom trhu. A najmä keď sa pokúšajú prijať rozhodnutie uprostred býčieho trhu po tom, čo sme už zarobili veľké množstvo peňazí bez námahy. Často nedokážeme využiť svoj mozog, ten neoceniteľný zdroj, ktorý bezplatne dostane do vienka každý pri narodení. A možno je tomu tak preto, že ho dostávame zadarmo. Istý britský neurofyzik povedal, že ak by sme chceli elektronikou nahradiť priemerný ľudský mozog, stálo by to tri miliardy miliárd dolárov. Pre ilustráciu, je to asi 37 000 -násobok svetového HDP. My ale máme to šťastie, že ho vlastníme zadarmo.
Warren Buffett vo svojom liste akcionárom v roku 2000 napísal:
„Hranica oddeľujúca investície od špekulácie, ktorá nie je nikdy jasná, sa ešte viac vytráca, keď sa väčšina účastníkov trhu v poslednom čase teší z triumfov. Nič neutlmuje racionalitu viac, ako veľké dávky peňazí bez námahy. Po opojnom zážitku tohto druhu normálni ľudia upustia od rozumného správania sa. Vedia, že prekročenie hranice, pokračovanie v špekuláciách v spoločnostiach, ktoré majú obrovské ocenenia vzhľadom na hotovosť, ktorú pravdepodobne v budúcnosti vytvoria, nakoniec prinesie víťazov aj porazených. Ale napriek tomu nechcú zmeškať ani len jedinú minútu tejto pekelnej párty. Preto plánujú odísť len niekoľko sekúnd pred polnocou. Je tu však jeden problém, zabávajú sa v miestnosti, v ktorej hodiny nemajú ručičky.“
Kým hudba hrá
Koncom roku 1999 a začiatkom roku 2000, blízko vrcholu dot-com bubliny, pracoval George Soros a jeho tím hedžových fondov na tom, ako sa pripraviť na nevyhnutný výpredaj technologických akcií.
Mužom zodpovedným za Sorosove vysokoprofilové technologické fondy bol Stanley Druckenmiller, jeden z doposiaľ najvýkonnejších manažérov hedžových fondov, bral na ľahkú váhu varovania svojho tímu, že výpredaj môže byť blízko a môže byť brutálny. Ako trhy v marci 2000 prudko rástli, Druckenmiller sa vyjadril: „Tento trh sa mi nepáči. Myslím si, že by sme sa asi mali stiahnuť.“ Sám Soros pravidelne varoval svoj tím, že technologické akcie sú bublina, ktorá praskne.
Napriek tomu, keď sa výpredaj spustil v polovici marca 2000, Soros Fund Management na to nebol pripravený. Jeho fondy boli stále nabité high-tech a biotechnologickými akciami. Len za päť dní, počnúc 15. marcom, Sorosov vlajkový fond Quantum Fund zistil, že 2 % medziročný zisk sa zmenil na 11 % stratu. Do konca apríla klesol fond Quantum od začiatku roka o 22 % a menší Quota fond o 32 % V apríli 2000 Soros na konferencii povedal: „Možno nerozumiem trhu. Možno hudba už nehrá, ale ľudia stále tancujú.“ V ten istý mesiac na ďalšej konferencii Druckenmiller priznal: „Bolo by pekné ísť na vrchol, ako Michael Jordan. Ale ja som pochybil.“
Takto zhrnul Druckenmiller svoje skúsenosti z roku 2000 v rozhovore v novembri 2013.
„Nakúpil som na vrchole technologického trhu v marci 2000, po rýchlom zarobení peňazí na tom istom trhu v polovici konca roka 1999 v emocionálnom vypätí, ktorý som zažíval. Nemohol som ustáť skutočnosť, že trh natoľko rastie a porušil som každé pravidlo, ktoré som sa za 25 rokov naučil. V polovici roku 1999 som veľmi dobre nakúpil technologické tituly a v januári som všetko vypredal a pekne čakal. A mal som dvoch interných manažérov, ktorí zarábali asi 5 % denne, čo som jednoducho nevydržal. A do hodiny od vrcholu som vložil miliardy dolárov. Áno, o všetko som prišiel počas nasledujúcich pár mesiacov.“
Majte na pamäti riziko
Howard Marks z Oaktree Capital, to trefne popísal vo svojej knihe Najdôležitejšia vec. „Na býčích trhoch, zvyčajne vtedy, keď sa vám už nejaký čas darí, si ľudia často hovoria: „Riziko je môj priateľ. Čím viac rizika podstúpim, tým vyšší bude môj výnos. Dajte mi viac rizika, prosím. “
Pravdou je, že tolerancia voči riziku je protikladom úspešného investovania. Keď sa ľudia neboja rizika, prijmú ho bez toho, aby za to boli odškodnení. Kompenzácia rizika zmizne. Ale iba vtedy, ak majú investori dostatočnú averziu voči riziku, trhy ponúknu primeranú rizikovú prirážku. Keď bude núdze averzie, rizikoví dlžníci a diskutabilné schémy budú mať ľahký prístup ku kapitálu a finančný systém sa stane neistým. Príliš veľa peňazí bude vyhľadávať rizikové a nové, vyššie ceny aktív a znížia sa potenciálne výnosy a bezpečnosť.
Riziko, ktoré Marks a Buffett často definovali ako stratu značného množstva peňazí natrvalo, sa často pohybuje rovnakým smerom ako oceňovanie. Inými slovami, riziko sa zvyšuje/znižuje s rastom/poklesom ocenení. Vysoké ocenenia zároveň znamenajú slabé potenciálne výnosy, zatiaľ čo znížené ocenenia znamenajú silné potenciálne výnosy. V dôsledku toho Marks aj Buffett naznačujú, že riziko je najnižšie práve vtedy, keď sú potenciálne výnosy najvyššie, a riziko je najvyššie práve vtedy, keď sú potenciálne výnosy najnižšie.
Takto to popísal v jednom zo svojich príspevkov v roku 2015 Jason Zweig.
Vo väčšine života je robiť veci opakovane, znova a znova, znakom zručnosti. Skúsení hudobníci napríklad len málokedy trafia nesprávnu notu. Zručnosť jedného profesionálneho hudobníka nekomplikuje ostatným byť rovnako dobrými. Ale na finančných trhoch, kde je množstvo vysokokvalifikovaných investorov, sa ich kroky navzájom rušia, pretože rýchlo zvyšujú ceny akýchkoľvek výhod. Paradoxne sa tým stáva šťastie hlavným faktorom, ktorý odlišuje jedného investora od druhého. A séria správnych rozhodnutí môže nechať kohokoľvek zabudnúť, aké dôležité je šťastie pri určovaní výsledku.
V súčasnosti môžete, napríklad aj na sociálnych sieťach, stretnúť ľudí, ktorí v ostatnom čase zarobili veľké množstvo peňazí bez akejkoľvek námahy. Aj to môže byť dôvod, prečo až tak veľa ľudí často skĺzne do situácií, kedy nechcú strácať čas a zaťažovať si hlavu úsilím prijať rozumné a inteligentné investičné rozhodnutia, pretože všetko, čo vôkol seba vidia, sú ľudia, ktorí mali šťastie a bez námahy sa dopracovali k vynikajúcim výsledkom. Ale pozor, vy by ste radšej svoj mozog používať mali, najmä ak sú v hre všetky vaše úspory, ktoré teraz chcete investovať. A obzvlášť teraz, keď prechádzame rýchlymi a častými záchvatmi iracionality.
