oPeniazoch.sk, TASR;Fingo Foto: getty images
Slováci majú na účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Predstavuje to 41,94 miliardy eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou.
Slováci majú na účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Predstavuje to 41,94 miliardy eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) v marci medziročne zvýšil o 9,6 %. Rástli najmä prostriedky na bežných účtoch, a to o 17,7 % na 24 miliárd eur.
Ako ďalej upozornila analytička FinGO.sk Lenka Buchláková, najčastejšími dôvodmi, prečo Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. Na bežných účtoch však majú nulový alebo v tejto dobe len minimálny úrok.
"Zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Súvisí to s nízkou finančnou gramotnosťou. Celkovo sú však ľudia v Európskej únii konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom," priblížila Buchláková.
Priemerný Slovák vlani disponoval bohatstvom vo výške 6778 eur. Problémom naďalej ostáva vysoká zadlženosť. Slovensko je jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je totiž na úrovni 7990 eur.
Najväčšou chybou Slovákov je podľa analytičky okrem odkladania peňazí na bežný účet aj to, že nešetria. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6000 eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne piatich rokov.
„Drvivá väčšina Slovákov nevie narábať s peniazmi. Oproti západu len malé percento ľudí reálne investuje. Školy to neučia, štát o finančnú gramotnosť ľudí príliš nedbá. Slováci prerábajú v málo výnosných dlhopisových fondoch a aj samotných bankách stovky eur ročne, pričom za investovanie mylne považujú aj 20-eurové sporenie. Mnohí sa nedostanú ani k tomu. Oberajú sa pritom o možnosť mať lepšiu starobu, ktorú podľa nej štát v súčasnej situácii nevie zabezpečiť,“ doplnila Buchláková.
