oPeniazoch.sk, mises.org Foto: SITA/AP
V prípade európskych dlhopisov platí klauzula o kolektívnej akcii. Inými slovami, všetky dlhopisy vydané členskými štátmi eurozóny so splatnosťou presahujúcou jeden rok vydané po 1. januári 2013 obsahujú povinnú klauzulu o kolektívnej akcii. Ide začiatok nebezpečnej hry o večný rast s nulovými úsporami, ktorú v súčasnosti hrajú Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF).
Čo to vlastne je tá klauzula o kolektívnej akcii (CAC)? Zjednodušene povedané, je to mechanizmus, pomocou ktorého môže emitent legálne znížiť hodnotu dlhopisu v čase núdze, pôvodne veľmi nepopulárne opatrenie v 80. a 90.-tych rokoch. CAC sú právnym nástrojom na uľahčenie riadnej reštrukturalizácie dlhu tým, že umožňujú investorom zmeniť platobné podmienky právne záväzným spôsobom. Dlh suverénnej krajiny sa v zásade riadi právnym poriadkom štátu a CAC sa riadi medzinárodným právom. Geoffrey Okamoto a ďalší z MMF a centrálnych bánk tvrdia, že krajiny, ktoré to nemali povolené pri vydávaní dlhopisov, zažili stagnáciu.
Obyčajne s CAC musí súhlasiť nadpolovičná väčšina držiteľov dlhopisov, to sa však môže zmeniť až do tej miery, že to nebude dôležité, pretože jediným najväčším držiteľom dlhopisov bude ECB a zvyšný počet potrebných hlasov bude mať domáci trh. Platí to najmä v krajinách ako Írsko a Taliansko.
CAC prvýkrát zaviedla EÚ v súvislosti s gréckou dlhovou krízou. Dohoda znela znížiť hodnoty dlhopisov na približne tretinu ich pôvodnej hodnoty. Z toho potom vyplynula politika, podľa ktorej všetky dlhopisy v eurozóne podliehali tejto klauzule. To by podľa niektorých viedlo k tomu, že by dlhopisy boli pre investorov menej atraktívne (najmä pokiaľ ide o Grécko, Írsko, Španielsko atď.).
ECB má však v rukáve ďalšie eso.
Stala sa investorom epických rozmerov. Fed a Bank of Japan (BOJ) nakupujú 20 až 40 percent štátnych dlhopisov v príslušných krajinách, avšak čo to je pri pohľade na Írsko, kde ECB nakúpila vlani 50 percent írskych štátnych dlhopisov a existujú plány na rozšírenie tejto politiky v budúcich rokoch.
Pravidlá ECB určujú, že by centrálna banka nemala vlastniť viac ako tretinu všetkých írskych dlhopisov. Ale keďže írska centrálna banka vlastní 7,5 percenta a pôsobí ako regulovaná dcérska spoločnosť ECB, stráca to význam. Zavedenie programu pandemického núdzového nákupu (PEPP) znamená, že EÚ môže nakupovať dlhopisy skôr na základe veľkosti ekonomiky krajiny než na pevnom percente, a hoci sa po pandémii požaduje zastavenie tohto vývoja, škody už boli napáchané.
Cyklus sa dá vnímať tak, že sa ECB snaží postaviť perpetum mobile. Tlačí eurá na nákup dlhopisov od vlád s klauzulou o kolektívnej akcii. Vlády nesprávne investujú eurá, vytvára bubliny atď. Keď je výnos dlhopisov príliš vysoký a bubliny prasknú, nastúpi CAC, ktoré znižuje sumu potrebnú na vyplatenie. To umožňuje vláde reinvestovať do svojej ekonomiky a akonáhle sa opäť dosiahne silná pozícia, môže sa vydať viac dlhopisov.
Existuje však niekoľko problémov s týmto večným kolobehom na zvyšovanie spotreby. ECB sa opäť nedokáže poučiť z Fedu. Banky založené na dlhopisoch v USA reagovali na krízu likvidity nasledujúcim spôsobom: keď sa očakávalo, že hŕstka veľkých bánk z Wall Street, ktoré majú zhruba štvrtinu celkových rezerv amerických bánk, ich požičia cez noc, keď sadzby stúpnu dosť vysoko… tak k tomu jednoducho neprišlo. Prichádza na rad príslovie „hotovosť je kráľ“. Teraz si predstavte dlhopisy, ktoré vydávajú Írsko a Grécko a ktoré obsahujú CAC. Budú banky pravdepodobne požičiavať hotovostné rezervy, keď ďalším najlepším uchovávateľom hodnoty, ktorý môžu mať, je nezdravý dlhopis, ktorý sa môže okamžite znehodnotiť?
Bez toho, aby bola schopná tieto dlhopisy predať, bude ECB nútená ponechať si ich vo svojej vlastnej súvahe, čo ani z eura neurobí strašne atraktívnu investíciu. Vždy existovala nádej, že zníženie hodnoty eura metódou nákupu dlhopisov zvýši vývoz, podporí trh cenných papierov atď. Zdá sa to však tiež nepravdepodobné, ak banky nie sú ochotné poskytovať pôžičky a investície sú v rukách vlády.
Vyzerá to tak, že táto nebezpečná hra ECB nesmeruje nikam inam, ako do minulosti. Do tej strašnej minulosti so všetkými jej príbehmi a podobenstvami, čo nerobiť. Opäť je raz odignorovaná, aby sme zopakovali zlyhania z histórie.
Autorom je Malachy McDermott z The Mises Institute.
