oPeniazoch.sk, Macro Hive Foto: SITA/AP
Vládne výdaje rastú, spoločne s dlhmi. Ekonomická teória založená na myšlienke, že vlády môžu prijať neobmedzené dlhy a nikdy ich nikto nebude musieť splácať, dnes už neznie nezmyselne. Peniaze strácajú hodnotu tlačením nových a politici sú povzbudzovaní, aby míňali čo najviac. Bývalý guvernér Centrálnej banky Indie stručne a jasne vysvetlil, prečo je tento postup veľmi nebezpečný.
Udržateľnosť je jednou z veľkých tém na trhoch a do stredobodu pozornosti sa dostáva hlavne vďaka myšlienke nikdy nekončiaceho sa kvantitatívneho uvoľňovania. Skvelá možnosť požičiavať si povzbudzuje politických lídrov, s touto myšlienkou sa už pohráva aj niekoľko rozvíjajúcich sa krajín. Zároveň sú však výnosy ich dlhopisov veľmi nízke, akoby trhy hovorili, niet sa čoho obávať. Napriek tomu, že vieme akú vysokú úroveň už vláde dlhy dosiahli, pokračuje ultrauvoľnená monetárna politika s ďalšími lacnými úvermi.
Profesor Raghuram Rajan vysvetľuje, že naše zdroje sú obmedzené a mali by sme ich rozumne využívať. Súčasnú situáciu vidí nasledovne. Zložitosť globálneho finančného systému a úloha dolára v ňom umožnili Fedu vytvárať veľkú peňažnú hotovostnú zásobu. Avšak nič také, ako obed zadarmo neexistuje.
„Vieme, že trhy vôbec nemusia reagovať do určitého bodu a potom sa razom karta obráti. Dostali sme sa práve do takéhoto bodu aj vďaka obrovským objemom likvidity centrálnych bánk pochádzajúcich z primárne rezervných mien, eurozóny, amerického Fedu a do istej miery Bank of Japan a Bank of England. Ak existuje nejaké vyhlásenie, ktoré by si mal vziať do hlavy každý jeden tvorca politiky, malo by to byť to, že neexistuje nič také ako obed zadarmo. Ak si dnes požičiavate, predpokladá sa, že v určitom okamihu to bude musieť byť splatené, takže oberáte o zdroje niekoho iného v budúcnosti. Zdá sa, že toto zaťaženie budúcich generácií nepredstavuje v kryptomarxistických ideách morálne imperatívum, a tak sú expanzívne fiškálne výdavky „zvodnou ideou“. Takže myšlienka, že existuje obed zadarmo je veľmi príťažlivá, ale je to absolútny nezmysel."
„Sú obdobia, kedy môžete minúť o niečo viac, ale stále robíte kompromis, čo musíte brať do úvahy. Odkaz nemôže znieť ‘Don’t Worry, Be Happy’, musí to byť„ áno, využime obdobia, keď máme trocha viac výdavkovej kapacity, ale použime ju múdro, pretože neexistuje nič také ako obed zadarmo a vy budete musieť v určitom okamihu svoje dlhy splatiť… to vám povie každá rozumná ekonomická teória. Keď banky nepožičiavajú, keď je nízka inflácia, centrálna banka môže mierne rozšíriť svoje súvahy… a financovať viac aktivít, ktoré chce vláda podniknúť. To však neznamená, že ide o nesplatiteľný dlh… je to ekvivalent dlhu vydaného vládou. Centrálna banka vydáva dlh rovnako ako vydáva dlh vláda: musí ísť o konsolidovanú súvahu. Za platbu je niekto zodpovedný, či už je to centrálna banka alebo vláda. Pri nízkych úrokových sadzbách nezáleží na tom, kto to je, ale pri náraste inflácie už na tom záležať začína. Pretože centrálna banka často sama financuje efektívne vynútené úvery od bankového sektora a existuje limit do akej miery je bankový sektor ochotný to urobiť, najmä keď sa zvyšuje hospodárska aktivita.“
„Takže áno, v súčasnosti existuje určitý dôvod, ale to neznamená, že nezáleží na úrovni dlhu, a to neznamená, že by sme si mali zvyšovať výdavky bez toho, aby sme premýšľali o tom, kto ich bude splácať. Problémom je, koho chcete zachraňovať, keď ide o firmy, ktoré pandémia ani nepostihla, tak sa odôvodnene pýtame, prečo by mal niekto zachraňovať vlastnícke práva toho druhého? Zaráža ma, že títo ľudia, ktorí chcú otvoriť vládnu peňaženku a minúť na ochranu všetkých pred následkami pandémie, si neuvedomujú, že je tu niekto, kto bude niesť dôsledky takéhoto kroku. Nemusíte to byť vy, ale môžu to byť vaše deti. A otázka znie: prečo by mali platiť za niečo, na čom sa nezúčastňujú?“
