oPeniazoch.sk, livingwithmoney Foto: SITA/AP
V čase koronakrízy hľadáme častejšie únik do iného sveta. Do takého, v ktorom sa pokúšame zabudnúť na tvrdú realitu. Napríklad čítaním románov.
Paulo Coelho je autor, ktorého diela sa prekladajú do mnohých jazykov, slovenčinu nevynímajúc. Z toho, čo Coelho napísal v románoch „Alchymista“ a „Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala“, by sa asi ťažko vyberalo nejaké finančné ponaučnie. V „Alchymistovi“ sa autor sústredí na hľadanie skutočného osudu a na to, „že keď skutočne chcete, aby sa niečo stalo, celý vesmír sa sprisahá, aby sa vaše želanie splnilo“. Hlavná myšlienka je, že musíte nasledovať svoj osud a nikdy sa nevzdávať. „Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala“ sa dielo sústreďuje na lásku a zaoberá sa pocitmi, ako je strach.
Ale človek, ktorý je každý deň obklopený svetom financií, si aj v týchto dielach nájde niečo, čo by sa dalo osvojiť ako finančné ponaučenie.
Začnime úryvkom z Alchymistu.„Moje srdce sa bojí, že bude musieť trpieť,“ povedal chlapec jednej noci alchymistovi, keď sa pozreli na oblohu bez Mesiaca. "Povedz svojmu srdcu, že strach z utrpenia je horší ako samotné utrpenie."
Pokiaľ ide o investovanie, ľudia už roky prichádzajú o možné zisky z akciového trhu, pretože sa nemôžu rozhodnúť, kedy je ten správny čas na investovanie. O niekoľko rokov neskôr si uvedomili, že dlhé čakanie vytvára utrpenie vďaka neustálej diskusii „či už nadišiel ten pravý čas.“
Pokiaľ ide o spotrebu, míňanie peňazí, počúvame príbehy o tom, ako ľudia šetria a šetria, celý život si odkladajú a boja sa utrácať peniaze, keď príde čas. Strach zo straty peňazí, alebo utrácania peňazí za niečo, či nenaplnenie vašich očakávaní. To sú dôvody prečo šetriť a nemíňať. Niektorí ľudia si dokonca nechcú ani nič finančne plánovať. Sú presvedčení, že by ich to nadmieru obmedzovalo, cítia sa ako uväznení, alebo akoby nemohli míňať svoje peniaze. Finančné plánovanie by vás nemalo privádzať do pasce. Finančné plánovanie by vám malo dať pocit, že máte veci pod kontrolou. Že ste oprávnení robiť rozumné rozhodnutia, starať sa o svoj život a s dôverou napredovať.
V príbehu „Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala“ Coelho píše: „Čakanie je bolestivé. Pokúsiť sa zabudnúť je bolestivé. Ale nevedieť, čo robiť, je to najhoršie utrpenie.“
Opäť to hovorí o bolesti vyvolanej nerozhodnosťou a nevedomosťou. Pokiaľ ide o finančné rozhodnutia, čakanie (šetrenie peňazí) môže byť bolestivé, zabudnutie (prerod z omylu) môže byť tiež bolestivé, ale najhoršie je byť v stave „neviem“. Toto nie je o tom, že by ste teraz mali minúť všetky svoje peniaze a následne sa zaoberať dôsledkami. Mali by ste pochopiť, že nevedieť, v akom stave sú vaše financie, predstavuje to najhoršie utrpenie.
Je až príliš veľa ľudí, ktorí sa odmietajú čo i len pozrieť na svoje bankové účty. Nechcú vedieť, aký je aktuálny stav. Ale mnohokrát stačí letmý pohľad na čísla, uvedomiť si, že to vlastne ani nie je tak zlé, ako som si myslel.
Emocionálna nočná mora a neustále obavy z toho, či „budem v poriadku“, sú oveľa horšie, než keď si často kontrolujem svoj bankový účet. Aj keď na tom nie ste práve najlepšie, aspoň viete, ako na tom ste a môžete popracovať na zlepšení.
Ak ste niekto, kto trpí finančnou nerozhodnosťou alebo syndrómom „nechcem to vedieť“, je to v poriadku. Pretože je v poriadku, ak sa mýlite. Ale zostávať vedome v omyle už v poriadku nie je.
