Šetríš? Reštartu ekonomiky tým nepomáhaš!

Diskusia 18  
Šetríš? Reštartu ekonomiky tým nepomáhaš!
Zdroj: Financial Times
Foto: SITA/AP


1. 6. 2020 - V Európe rastie množstvo peňazí na účtoch. Ľudia na hospodársku neistotu a spoločenské zmeny vyvolané koronakrízou reagujú sporením. Miera úspor v marci ostro stúpla v štyroch z piatich najväčších európskych ekonomík, čím prekonala dlhodobé priemery. Financial Times upozorňuje, že spotrebitelia by nemuseli dať taký priestor rekonvalescencii ekonomiky postavenej na spotrebe.

Francúzski sporitelia  v marci ušetrili takmer 20 miliárd eur, vyplýva to z údajov ECB. Dlhodobá priemerná mesačná zmena bola na bankových vkladoch bola 3,8 miliardy eur. Talianski sporitelia si v marci odložili 16,8 miliardy eur. V ich prípade je dlhodobá priemerná mesačná zmena 3,4 miliardy. Španielske domácnosti ušetrili 10,1 miliardy eur oproti mesačnému priemeru 2,3 ​​miliardy. Podobne aj údaje britskej centrálnej banky ukazujú, že bankové vklady britských domácností poskočili v marci o 13,1 miliardy libier. Bol to vôbec najväčší mesačný nárast. Iná bola situácia v Nemecku, kde naopak bankové vklady prudko klesli. V tomto prípade to však signalizuje, že nemecké domácnosti si nechávali peniaze pod matracom. Nemci to v krízach robia radi. Podobne tomu bolo aj na vrchole finančnej krízy z roku 2008.

Šetríš? Reštartu ekonomiky tým nepomáhaš!

Prudký nárast úspor v bankách naznačuje, že spotrebitelia by nemuseli dať taký priestor rekonvalescencii ekonomiky postavenej na spotrebe. "Toto je jeden z veľkých makroekonomických problémov, ako dlho budú domácnosti odkladať výdavky," uviedol na webinári z minulého týždňa hlavný ekonóm ECB Philip Lane.

Prognózy Európskej komisie predpovedajú, že vysoká miera úspor tu zostane aj naďalej, aj keď mnoho Európanov sa počas roka možno ešte rozhodne míňať. Podľa týchto odhadov, uverejnených v jarnej makroekonomickej prognóze, stúpnu úspory domácností z vlaňajších 12,8 % disponibilného príjmu v tomto roku na rekordných 19 %. Budúci rok by mohli spadnúť niekam k 14,5 %.

"Mnoho domácností nahromadilo v posledných niekoľkých týždňoch nedobrovoľne úspory, takže ich bankové súvahy budú zdravšie ako pred krízou," cituje Melanie Debonoová, ekonómku Capital Economics Financial Times. "Mnohí z nich sa ale bude zdráhať míňať rovnako bezstarostne ako v minulosti, pretože sa budú stále obávať zaľudnených miest, hromadnej dopravy a cestovania do zahraničia," dodala.

Nemecká poisťovňa Allianz predpovedá, že do konca roka 2020 budú mať európski sporitelia stále na účtoch dodatočných 400 miliárd eur, čo by zodpovedalo trom percentám únijnej ekonomiky. Podľa údajov poisťovne klesla súkromná spotreba vo väčšine Európy o viac ako tretinu. Obrovská neistota okrem toho mení spôsoby uvažovania a ukladanie peňazí, tvrdí hlavný ekonóm Allinaz Ludovic Subran. "Čím dlhšie zotrvávame v tomto spomalenom režime, tým viac sa tieto zmeny zapíšu do ľudského správania sa."

Šetríš? Reštartu ekonomiky tým nepomáhaš!

Niektorí centrálni bankári a ekonómovia hovoria, že tendencia sporiť by mohli mať aj pozitívny účinok. Väčšie úspory domácností by sa mohli nasmerovať do investícií do štátnych dlhopisov. To by obratom mohlo zafungovať ako opora pre obrovské množstvo dlhu, ktorý teraz mnohé krajiny potrebuje nabrať, aby financovali svoju odpoveď na pandémiu.

ECB očakáva, že úroveň európskeho vládneho dlhu stúpne o približne 20 percentuálnych bodov v pomere k HDP. Jej šéfekonóm Lane ale vyjadril nádej, že európski šetriči si nakoniec trochu tohto dlhu nakúpia. "Ako ukázali príklady Číny a Japonska, ktorým (počas hospodárskych kríz) tiež stúpli úrovne zadlženia, ak veľkú časť dlhu držia domácnosti v domovských krajinách, vysoké verejné zadlženie negeneruje vonkajší hospodársky tlak," uviedol Lane v nedávnom rozhovore pre holandský De Telegraaf.

Nedávny predaj talianskeho dlhu bol možno prvým signálom, že dodatočné drobné úspory si dokážu nájsť cestu aj na trhy s domácim dlhom. Investori si rozobrali dlhopisy za rekordných 22 miliárd eur, z toho dlh za 14 miliárd eur kúpili práve drobní investori.

Okrem toho prichádzajú náznaky o postupnom návrate tých, ktorí sú ochotní nejaké to euro pustiť. V Nemecku sa počet zákazníkov, ktorí vkročili do kamenných obchodov počas druhého májového týždňa dostal na najvyššie hodnoty od začiatku karanténnych opatrení v polovici marca. Aj tak ale zostáva 38 % pod priemerom na začiatku roka. Aj v Taliansku sa zákazníci vracajú, aj keď pomalšie. V polovici mája ich bolo v obchodoch o viac ako 60 % menej v porovnaní s prvými dvoma mesiacmi roka.

Stále sa ale nájde druh tovaru, ktorý sa dobre predáva. Napríklad bicykle. Ismail Cakal, majiteľ cykloobchodu vo Frankfurte, za tým vidí snahu ľudí, vyhnúť sa v nemeckom finančnom centre hromadnej doprave. Dopyt raketovo narástol a niektoré tohtoročné modely sú už vypredané. "Pre nás boli uplynulé týždne jednoducho šialené," dodal podľa FT.