Prečo by sme sa mali báť stagflácie

Diskusia 4  
Prečo by sme sa mali báť stagflácie
Zdroj: DLacalle.com
Foto: getty images


14. 2. 2020 - Centrálne banky sa pokúšajú vytvoriť infláciu za každú cenu so skresleným názorom, že to podporí rast a pomôže znížiť zadlženie. Problémom výpočtu inflácie je, že masívne skresľuje niektoré dôležité faktory.

Stagfláciou sa označuje stav ekonomiky, kedy dochádza k inflácii a stagnácii zároveň. Inými slovami, vyjadruje obdobie s vysokou infláciou, kedy zároveň hrubý domáci produkt buď klesá alebo sa prinajmenšom nezvyšuje. Makroekonomický pojem vznikol začiatkom sedemdesiatych rokov na označenie koexistencie vysokej nezamestnanosti, teda stagnácie, s pretrvávajúcou infláciou. Dnes sme svedkami slabej ekonomickej výkonnosti, nezamestnanosť sa udržiava na rovnakej úrovni, alebo mierne rastie a napriek tomu cenová hladina rastie.

Protesty proti zvyšujúcim sa životným nákladom sa šíria po celom svete, zatiaľ čo centrálne banky tvrdia, že k inflácii nedochádza. Pozrime sa na príklad Číny. Index spotrebiteľských cien (CPI), teda najviac používaný index životných nákladov v Číne dosiahol 5,4 %, ale ceny bravčového mäsa vzrástli o 116 %, zelenina o 17 % a medziročne vzrástla inflácia cien pohonných hmôt o 7,2 %. Bývanie neodráža skutočné ceny nájomného ani skutočné splátky hypotéky. V USA tvorí zdravotníctvo a vzdelanie iba 8,5 %, respektíve 6,5 % CPI, ale sú to dva z najvyšších výdavkov priemernej rodiny.

Jednotlivé zložky CPI v Nemecku a Francúzsku, kde sa v posledných dvoch rokoch zintenzívnili protesty proti rastúcim spotrebiteľským cenám, tiež poukazujú na rozdiely. V Nemecku index cien potravín vzrástol o 40 % viac ako oficiálny CPI. V ekonomike, ktorej HDP len tesne unikol recesii. Vo Francúzsku vzrástli ceny potravín a služieb tiež rýchlejšie ako oficiálna inflácia (o 90 % a 30 %), aj v tejto  ekonomike zaznamenali iba slabý rast.

Prečo by sme sa mali báť stagflácie

Pre úradníkov centrálnych bánk to môžu byť slabé argumenty, ale index cien nehnuteľností, náklady na prenájom a ukazovatele cien potravín, rastú rýchlejšie ako reálne mzdy po zdanení aj ako ekonomika. Bez toho, aby sme sa púšťali do diskusií o výpočte CPI, tieto čísla nám môžu pomôcť pochopiť, prečo sa zvyky spotrebiteľov menia a prečo sú investície a spotreba v mnohých ekonomikách slabé alebo negatívne. Spotrebitelia sú opatrnejší, pretože v prostredí so slabým rastom miezd vnímajú citlivejšie vyššiu mieru inflácie a životných nákladov. Firmy menej investujú, keď sa očakávania rastu revidujú a nadmerná kapacita je stimulovaná nízkymi sadzbami a vysokou likviditou.

Protesty proti rastúcim životným nákladom sa globálne rozšírili dávno pred vypuknutím koronavírusu, jeho vplyvom na čínske ceny, a dokonca aj v Číne sa ceny bravčového mäsa a potravín ešte pred karanténou a zabezpečením ohniska nákazy prejavili dvojciferným rastom. Od Iránu po Čile, cez Nikaraguu až po Francúzsko alebo Španielsko to nie je ojedinelý alebo dočasný problém. Aj demonštrácie sa časovo zhodujú s prebiehajúcimi revíziami tempa rastu globálneho či špecifického pre jednotlivé krajiny. Centrálne banky len zrýchľujú finančné represie a snažia sa problém zakryť väčšou likviditou.

Prečo by sa investori a ekonómovia mali zaujímať o riziká stagflácie?

Pretože fiškálna politika nepomáha a centrálne banky nemajú žiaden nástroj na boj proti nej. Dalo by sa dokonca tvrdiť, že centrálne banky nemajú žiadny nástroj ani na boj proti hospodárskym cyklom. Stagfláciu nemožno vyriešiť tlačením peňazí, nízkymi sadzbami a vládnymi výdavkami, tieto opatrenia situáciu len zhoršujú. Pre investorov je to skutočná výzva, pretože makro a zisk predstavujú sklamanie, pričom globálna likvidita problémy naďalej zakrýva. Okrem toho, keď dôjde k stagflácii, vlády majú tendenciu implementovať viac intervenčných opatrení. Stúpajú ceny tovarov príliš? Vlády sa rozhodne zasiahnuť pomocou cenových kontrol, ktoré spôsobujú menšie investičné, regulačné a právne bezpečnostné riziko a následne ešte nižší rast.

Žiadna vláda ani centrálna banka nepripustia, že rastúca inflácia základného tovaru je priamym dôsledkom finančnej a fiškálnej represie. Ekonomická história nám ukazuje, že ich reakciou na rastúcu nespokojnosť bude vždy len viac finančnej represie a hospodárskej intervencie.

Musíme sledovať zmeny v štruktúre inflácie a rastu, keďže sa to deje pravidelne vo viacerých ekonomikách každý rok. Keďže globálny dodávateľský reťazec významne zasiahla epidémia v Číne a odhady globálneho rastu výrazne klesli, stagflácia je slovo, ktoré väčšina ekonómov a tvorcov politík nechce ani počuť. Ale zároveň je to výraz, ktorý sa môže stať skutočným rizikom vo veľmi krátkom čase.

 

Autorom je Daniel Lacalle, ekonóm a manažér fondu, autor bestsellerov „Život na finančných trhoch“ a „Energetický svet je plochý“ a „Útek z pasce centrálnej banky“.