oPeniazoch.sk, AIER;fee Foto:getty images
Niečo je vidieť na prvý pohľad, niečo naopak nie. To ako ľudia interpretujú rôzne príbehy zohľadňuje iba to, čo je v danom okamihu zrejmé a ignorujú to, čo je vzdialené a neviditeľné, ale o nič menej skutočné.
Stala sa mi taká nepríjemná záležitosť. Spadol mi mobil tak nešťastne, že sa neoplatí ho dať opraviť. Keď nechcem zostať bez telefónu, musím si kúpiť nový. Komplikácia je aj v tom, že len nedávno som si zobral v akcii telefón, preto si budem musieť kúpiť ďalší za plnú sumu.
Ako vyhodnotiť túto situáciu? Z ekonomického hľadiska je to pre mňa katastrofa. Ale je rovnako negatívna aj pre ekonomiku?
Koniec koncov, moja nešikovnosť vytvorila prácu pre inú osobu, od ťažby cez výrobu až po distribúciu a účtovníctvo. Rozbitím telefónu vytvárate príležitosti pre ľudí, ktorí analyzujú dodávateľské reťazce a jednotlivé operácie. Ak by sa nikdy nikomu telefón nerozbil, nepotrebovali by sme nikoho na analýzu postupov riadenia zásob, aby sme sa pokúsili zaistiť potrebný počet telefónov, aký potrebujeme mať po ruke v danom okamihu.
Prišiel som o telefón. Toto je povrchný pohľad aký ľudia často používajú keď hovoria o ekonomických dôsledkoch prírodných katastrof a vojen. Je to však zavádzajúci pohľad, pretože neberie do úvahy nič, čo je za prvotným náhľadom. Thomas Sowell vo svojej knihe Aplikovaná ekonómia: Myšlienka za prvou etapou, dáva za príklad klam rozbitého okna, kedy sa zohľadňuje iba to, čo je vidieť a ignoruje to, čo vidieť nie je. Čo by robili sklenárstva, ak by sa okná nerozbíjali? Na druhej strane, ak by to bolo príliš často, obeh peňazí by vo výsledku znamenal podporu priemyslu ako takého. Nezohľadňujete ale to, čo nie je viditeľné. Nie je vidieť, že keď dáte peniaze za jednu vec, nemôžete ich minúť za inú. Nie je vidieť, že keby sklo na okne nepotrebovalo výmenu, pravdepodobne by ste si kúpili nové topánky alebo pridal ďalšiu knihu do svojej knižnice a podporili iný sektor. Ak teda vezmeme do úvahy to, čo nie je viditeľné, pretože je to negatívny fakt, ako aj to, čo viditeľné je, pretože je to pozitívny fakt, vo všeobecnosti priemysel neovplyvní, či sa budú okná rozbíjať alebo nie. Stručne povedané, ničenie nepredstavuje zisk.
Môj rozbitý telefón je pre mňa tragédiou, nevidím v tom nič pozitívne. Najskôr ma to stálo čas, aby som si našiel náhradu. Musel som sa pretĺkať zápchou v meste, ak som chcel mať nový telefón čím skôr. S tým sa spájajú náklady na dopravu, minul som benzín, ktorý by som inak mohol použiť na niečo zábavné, napríklad rodinný výlet, alebo na niečo nudné, ale pohodlné, ako je presun do práce a z práce. Tu sa ale náklady ani zďaleka nekončia. Predajné miesto operátora je rušné, veľa ľudí má nejaký problém a očakáva riešenie. Zamestnanci za stolíkmi trávia veľa času tým, že pomáhajú ľuďom zistiť, ako konkrétne výrobky fungujú. Čas a pozornosť, ktorú museli venovať mne, bol čas a pozornosť, ktorú mohli venovať ľuďom, aby sa naučili, ako lepšie fotografovať mobilom, alebo ako jednoducho pripojiť nové zariadenie k bezdrôtovej sieti. To všetko sa ráta do celkového času v procese výmeny môjho rozbitého telefónu.
Potom je tu priama finančná ujma, plná cena nového telefónu s daňou. To asi najviac zaťažuje moju myseľ. Keď si predstavím, čo všetko som mohol s tými peniazmi urobiť… Bohužiaľ, nečakaný výdavok všetky plány škrtá. Nehovoriac o tom, že tieto peniaze som vôbec nemusel minúť ale ich ušetriť. V takom prípade by zostali cez investičný nástroj ako dostupný zdroj pre firmu, ktorá potrebuje financovať investíciu. Možno investíciu do telefónov pre svojich zamestnancov.
Keby som svoj telefón pred pádom ochránil, dnes by som mal telefón + niečo k tomu. Po rozbití telefónu však mám iba nový telefón a prípadnú ľútosť nad stratou toho starého, ktorý ale vôbec nebol starý natoľko, že by si vyžadoval výmenu. Nevidím svet ružovo, ak si uvedomím, čo všetko som mohol urobiť s peniazmi, ktoré šli na výmenu telefónu.
Ale určite z toho vzniklo aj niečo dobré. Mám konkrétny príklad z reálneho života, ktorý sa dá použiť na vysvetlenie neviditeľných nákladov. Na jednej strane sú veci zrejmé, a keď o nich začnete viac premýšľať, objaví sa aj to dovtedy neviditeľné. Svet by mal byť chudobnejší o to, za čo som neminul peniaze, ktoré šli na nový telefón. Problém je v tom, že o tom veľa ľudí neuvažuje a namiesto toho si radšej pripúšťa populárne, ale nesprávne tvrdenia o multiplikačných účinkoch. Takýto myšlienkový prístup sa používa pri populárnom chápaním prírodných katastrof, vojen, daní, dotácií na štadióny, umeleckých dotácií a všetkých ďalších vecí, ktoré sa v najlepšom prípade rovnajú iba presmerovaniu zdrojov.
Ak má mať môj príbeh aj morálny rozmer, potom je to tento: pravdepodobne by ste mali byť opatrnejší pri obmedzovaní zdrojov, ktoré majú alternatívne využitie.
Autorom je Art Carden z Amerického inštitútu pre ekonomický výskum, docent ekonómie na Samfordskej univerzite v Birminghame v Alabame.
