Zbohatnutie je vec šťastia

Diskusia 10  
Zbohatnutie je vec šťastia
Zdroj: MITtechnologyreview
Foto: getty images


25. 10. 2019 - Najúspešnejší ľudia nie sú najtalentovanejší. Len majú viac šťastia ako ostatní. To platí aj o možnosti maximalizácie návratnosti mnohých druhov investícií.

Rozdelenie bohatstva sa riadi známym vzorcom 80:20, teda že 80 percent bohatstva vlastní 20 percent ľudí. Zdá sa, že k takémuto rozdeleniu dochádza vo všetkých spoločnostiach na všetkých úrovniach. Je to dobre preštudovaný model nazývaný mocenský zákon, ktorý sa zakladá na širokej škále spoločenských javov. Rozdelenie bohatstva je však jednou z najkontroverznejších otázok pokiaľ ide o spravodlivosť a zásluhy. Prečo by malo také bohatstvo sústrediť v rukách tak málo ľudí?

Konvenčnou odpoveďou je, že žijeme v meritokracii, v ktorej sú ľudia odmeňovaní za svoj talent, inteligenciu, úsilie atď. Je tu však jeden problém. Zatiaľ čo rozdelenie bohatstva sa riadi mocenským zákonom, rozdelenie ľudských zručností sa vo všeobecnosti riadi normálnym rozdelením, ktoré je symetrické k priemernej hodnote. Vezmime si napríklad inteligenciu meranú pomocou IQ testov. Priemerné IQ vychádza na 100, ale nikto nemá IQ 1000 alebo 10000. To isté platí o usilovnosti meranej počtom odpracovaných hodín. Niektorí ľudia pracujú viac hodín ako je priemer a iní pracujú menej. Ale nikto nepracuje miliónkrát viac ako ktokoľvek iný.

A napriek tomu, pokiaľ ide o odmeny za prácu, niektorí ľudia majú násobne väčšie bohatstvo ako ostatní. Viaceré štúdie navyše ukázali, že najbohatší ľudia vo všeobecnosti nepatria v rôznych oblastiach k najtalentovanejším. Aké faktory teda určujú, že sa konkrétni jednotlivci stanú bohatými? Mohla by to byť šanca, ktorá zohráva najväčšiu úlohu. Alebo niečo iné. Ako sa dajú tieto faktory, nech už sú akékoľvek, využiť na to, aby sa svet stal lepším a spravodlivejším miestom pre život?

Odpoveď hľadali vo svojej práci Alessandro Pluchino z University of Catania v Taliansku spoločne s kolektívom. Vytvorili počítačový model ľudského talentu a spôsob, akým ho ľudia využívajú, aby využili v živote príležitosti. Model umožňuje tímu študovať úlohu náhody v tomto procese. Výsledky simulácie presne reprodukujú rozdelenie bohatstva v reálnom svete. Čo teda tak významne ovplyvňuje spôsob, akým dokážu optimalizovať návratnosť svojich investícií do všetkého, od podnikania po vedu?

Model je vedcov celkom jednoduchý. Pozostáva z N ľudí, z ktorých každý má určitú úroveň talentu (zručnosti, inteligencia, schopnosti atď.). Tento talent je distribuovaný normálne okolo určitej priemernej úrovne s určitou štandardnou odchýlkou. Niektorí ľudia sú teda talentovanejší ako priemer a niektorí menej, ale nikto nemá rádovo vyššie úrovne ako ktokoľvek iný. Je to rovnaký druh distribúcie, aký sa vyskytuje pri rôznych ľudských schopnostiach alebo dokonca charakteristikách, ako je výška alebo hmotnosť. Niektorí ľudia sú vyšší alebo nižší ako priemer, ale nikto nemá veľkosť mravca alebo výšku mrakodrapu. V skutočnosti sme si všetci veľmi podobní.

Počítačový model mapuje každého jednotlivca počas pracovného života 40 rokov. Počas tohto obdobia jednotlivci zažijú šťastie, ktoré môžu využiť na zvýšenie svojho bohatstva, ak sú dostatočne talentovaní. Vyskytujú sa však aj nešťastné udalosti, ktoré znižujú ich bohatstvo. Tieto udalosti sa vyskytujú náhodne.

Po uplynutí  40 rokov Pluchino a spol. vyhodnotili jednotlivcov podľa bohatstva a preštudovali charakteristiky najúspešnejších. Vypočítali tiež rozdelenie bohatstva. Následne simuláciu mnohokrát zopakovali, aby skontrolovali spoľahlivosť výsledku. Hodnotenie jednotlivcov podľa bohatstva prostredníctvom modelu ukázal, že distribúcia je presne taká, ako ju vidíme v spoločnostiach v skutočnom svete. "Pravidlo 80 - 20" je dodržané, pretože 80 percent populácie vlastní iba 20 percent celkového kapitálu, zatiaľ čo zvyšných 20 percent vlastní 80 percent rovnakého kapitálu," informujú Pluchino a spol.

Nemusí to znieť prekvapujúco a nemusí to byť ani nespravodlivé, ak sa ukáže, že najbohatších 20 percent je najtalentovanejších. Ale tak to nie je. Najbohatší jednotlivci zvyčajne nie sú najtalentovanejší. „Maximálny úspech sa nikdy nezhoduje s maximálnym talentom a naopak,“ tvrdia vedci.

Takže to nie je talent. Aký ďalší faktor spôsobuje túto skreslenú distribúciu majetku? „Naša simulácia jasne ukazuje, že tým faktorom je iba šťastie,“ hovorí Pluchino a spol. Tím to dokazuje tým, že hodnotí jednotlivcov podľa počtu šťastných a nešťastných udalostí, ktoré zažívajú počas svojej 40-ročnej kariéry. „Je zrejmé, že najúspešnejší ľudia majú najviac šťastia a menej úspešní jednotlivci najmenej," píšu vedci.

Zbohatnutie je vec šťastia

To má významné dôsledky pre spoločnosť. Aká je najúčinnejšia stratégia na využitie šťastia pri hľadaní úspechu? Finančné spoločnosti po celom svete majú záujem o maximalizáciu návratnosti svojich investícií. A nielen tie. Európska rada pre výskum nedávno investovala 1,7 milióna dolárov do programu na štúdium úlohy šťastia vo vedeckých objavoch. A na to, ako sa dá využiť na zlepšenie výsledkov financovania.

Pluchino a spol. sú pripravení zodpovedať aj túto otázku. Používajú svoj model na skúmanie rôznych druhov financovania, aby zistili, ktoré z hľadiska šťastia prinášajú najlepšie výnosy. Tím študoval tri modely, v ktorých je financovanie výskumu buď rovnomerne rozdelené medzi všetkých vedcov, distribuované náhodne do podskupiny vedcov, alebo prednostne pre tých, ktorí boli v minulosti najúspešnejší. Ukazuje sa, že stratégiou, ktorá prináša najlepšie výnosy, je rovnomerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi všetkých výskumných pracovníkov. Druhou a treťou najlepšou stratégiou je náhodná distribúcia medzi 10 alebo 20 percent vedcov. Pri spätnom pohľade je zrejmé, že skutočnosť, že vedec v minulosti urobil dôležitý objav, neznamená, že sa mu pravdepodobnejšie podarí urobiť ho aj v budúcnosti.

Podobný prístup by sa mohol uplatniť aj na investície do malých a veľkých podnikov, do startupov z oblasti technológií, vzdelávania, ktoré zvyšuje talent, alebo dokonca vytvárania náhodných šťastných udalostí. Je zrejmé, že máme pred sebou ešte množstvo práce.