Osem rozdielov medzi dlhopisom a P2P pôžičkou

, Finlord Foto: Getty images

Ku koncu júla mali Slováci v bankách uložených bezmála 36 miliárd eur. Priemerné úročenie predstavovalo len 0,25 percenta ročne. Niet divu že hľadajú alternatívy.

Jednou z nich sú dlhopisy, ktoré ponúkajú úrok aj päť percent ročne. Predstavujú ale zároveň oveľa väčšie riziko ako bankové vklady. Nechráni ich Fond ochrany vkladov, nie je teda garancia, že človek dostane svoje peniaze späť. Ak firma, ktorá dlhopisy vydáva, zbankrotuje, jej veritelia – majitelia dlhopisov, budú musieť čakať na vysporiadanie majetku v konkurze.

Na toto riziko viac krát upozornila aj Národná banka Slovenska. „Zaujímavé výnosy takejto investície ju v aktuálnom prostredí nízkych úrokových sadzieb robia lukratívnymi aj pre retailovú klientelu. Je však dôležité, aby si domácnosti boli vedomé rizík,“ uviedla centrálna banka vo svojej Správe o finančnej stabilite.

V roku 2017 držali slovenské domácnosti korporátne dlhopisy v celkovom objeme presahujúcom jednu miliardu eur. Bolo to dvakrát toľko ako v roku 2014. „Fixný výnos dlhopisov môže pripomínať termínované vklady, s ktorým sa neviaže žiadne riziko. V skutočnosti však ide o pôžičku danej firme so všetkými rizikami, ktoré k nej náležia,“ upozorňuje riaditeľka spoločnosti Bondster, Jana Mücková.

Ak si investori uvedomia, že dlhopisy sú pôžičkou, v zornom poli sa im objavia ďalšie dostupné alternatívy, napríklad o P2P pôžičky. V čom sa P2P investície líšia od populárnych korporátnych dlhopisov?

Riziko
Prvý rozdiel a zároveň podobnosť je v podstupovanom riziku. Investor sa musí rozhodnúť komu požičia a znáša za to zodpovednosť. Pri dlhopisoch je potrebné sledovať parametre ako bonita emitenta, minimálny objem emisie, transparentnosť, plnenie informačných povinností, či prijatie dlhopisov na obchodovanie na regulovanom trhu. Všetky tieto informácie nájde investor v prospekte emitenta.

„Pri P2P investíciách je potrebné sledovať kredibilitu a dôveryhodnosť poskytovateľa, teda nebankovky, ktorá úver poskytuje. Ďalej je to spôsob zabezpečenia, alebo ručenia,“ hovorí  Eva Mahdalová, portfólio manažérka investičnej spoločnosti Finlord. Treba si všímať aj úverové hodnotenie dlžníka, ktoré spravidla ponúka poskytovateľ pôžičky. Ratingovou známkou tak hodnotí rizikový profil konkrétneho dlžníka.

Zabezpečenie
„Klamlivú bezpečnosť pri nákupe korporátnych dlhopisov môže vzbudzovať fakt, že mnohé z nich ponúkajú banky. To však neznamená, že dlhopis je nejako garantovaný. Banka nedáva žiadnu garanciu ani záruku spoľahlivosti,“ upozorňuje J. Mücková z Bondster. Korporátne dlhopisy dostupné na Slovensku sú navyše často takzvanou podriadenou emisiou. Veľká korporácia im teda síce prepožičiava svoje meno, emitentom je ale dcérska spoločnosť danej korporácie.

P2P investície môžu byť na rozdiel od dlhopisov spojené s tzv. buyback garanciou, či spätným odkupom, ktoré zaručujú vrátenie peňazí investorom v prípade, že dlžník nespláca. Pôžičky tiež môžu byť zaistené pomocou hnuteľných či nehnuteľných vecí.

„Typická buyback garancia na P2P platformách funguje tak, že ak dlžník 60 dní nespláca, tak nebanková inštitúcia, ktorá pohľadávku postúpila, vráti investorovi peniaze aj s úrokmi. Z tohto vyplýva, že P2P investície ponúkajú investorom oveľa väčšie záruky na vrátenie investície než dlhopisy,“ hovorí E. Mahdalová.

Likvidita
Ak ide o likviditu, tak u dlhopisov platí, že tie, ktoré sú prijaté na sekundárnom trhu, je možné ponúknuť na predaj na burze. Záleží potom na trhovom ocenení, pri akej sume sa ich investorovi podarí predať. Ak na burzu dlhopisy prijaté nie sú, investor musí nájsť inú osobu, na ktorú môže svoje cenné papiere previesť, avšak za predpokladu, že pri dlhopisoch nie je obmedzená prevoditeľnosť.

P2P platformy poskytujú spravidla aj sekundárny trh, kde majú investori možnosť predať pôžičky iným záujemcom. Investori sa okrem toho na P2P platformách môžu tiež stretnúť s možnosťou pravidelného vystúpenia z pôžičiek vo vopred stanovených intervaloch. Táto možnosť je buď za mierny poplatok zo zvyšnej istiny alebo je zadarmo.

Výnosy
Pri oboch inštrumentoch sa môžeme stretnúť s relatívne vysokými výnosmi. „Kým pri dlhopisoch to môže byť viac ako päť percent ročne, pri P2P investíciách výnos nezriedka prekračuje desať percent. P2P totiž obchádzajú tradičné poplatky. Platformy tak fungujú pri nižšej marži a výhody z toho prenášajú na investorov,“ vysvetľuje J. Mücková z Bondster.

Pri oboch inštrumentoch rozhoduje pri výške výnosu predovšetkým profil emitenta či nebankovej inštitúcie, ďalej je to lehota splatnosti, prípadne forma zaistenia. Vyšší výnos je teda funkciou týchto parametrov.

Výnosy sa u P2P pôžičiek vyplácajú typicky mesačne, zatiaľ čo u dlhopisov dochádza k výplate kupónu väčšinou raz ročne.

Vstupný kapitál
V tomto parametri sa dlhopisy a P2P investície výrazne líšia. Dlhopisy určené pre domácnosti začínajú s minimálnou hodnotou pri sume tisíc eur, zvyčajne to ale býva viac. „P2P investície idú opačným smerom. Ich ponuka je primárne určená drobným investorom. Do pôžičky je tak možné investovať už od piatich eur,“ uvádza J. Mücková.

Diverzifikácia
Pri dlhopisoch sa investor musí spoľahnúť na niekoľko titulov, ktoré si kvôli vysokej vstupnej investícií môže dovoliť. Pri P2P investíciách môže svoj vklad rozložiť aj medzi stovky pôžičiek. Riziko toho, že jedna z nich zlyhá, je tak pri pohľade na celkové portfólio zanedbateľné.

Regulácia
P2P odvetvie v Európe zatiaľ nepodlieha žiadnej výraznej regulácii. „Možno však očakávať, že s rastom odvetvia budú snahy vlád vyregulovať tento sektor narastať. P2P investície si okrem toho doteraz neprešli žiadnou recesiou, takže nie je jasné, ako by sa s ňou odvetvie vysporiadalo,“ konštatuje E. Mahdalová.

Dlhopisový trh naopak existuje veľmi dlho. Je detailne regulovaný a štandardizovaný, takže v tejto oblasti nemožno čakať významné zmeny. Neznamená to však, že keď sú dlhopisy regulované, tak niekto dohliada na finančnú stabilitu emitentov. Regulované sú len formálne pravidlá. Emitovať dlhopisy však môže prakticky akákoľvek firma. Centrálna banka kredibilitu emisie neskúma.

Rozdiely v zdaňovaní
P2P investície a dlhopisy majú odlišný režim zdanenia. Pri dlhopisoch zrážku dane emitent zohľadní pri výplate kupónu, zatiaľ čo P2P pôžičky si investor zdaňuje sám v rámci svojho daňového priznania.

Súvisiace články

Aktuálne správy