Devalváciou meny k národnej prosperite

Diskusia 7  
Devalváciou meny k národnej prosperite
Zdroj: AIER
Foto: getty images


23. 6. 2019 - Jednoduché prirovnanie pre lepšie pochopenie toho, čo niekomu dodnes nie je celkom jasné.

Základná škola, ktorú som navštevoval, usporiadala každý rok dva trhy, jeden na jeseň a druhý na jar. Žiaci si mohli v škole kúpiť červené lístky, za ktoré si mohli na trhu nakúpiť. Vymeniť ich mohli za jedlo, limonádu, hračky, knihy a podobne. Samozrejme, niektoré veci stáli viac, iné menej. Obrovský plyšový medveď povedzme 30 lístkov, hotdog 3 a ceruzka s logom školy 1 lístok.

Aby si deti mohli na trhu niečo kúpiť, potrebovali červené lístky, nemohli zaplatiť hotovosťou. Lístkov mal každý len toľko, koľko dostal na ne od rodičov peňazí. S lístkami v ruke sa potom vybrali do stánkov, aby ich zamenili za veci, ktoré im učarili.

Účelom týchto trhov bolo, samozrejme, získať peniaze pre školu. Som si istý, že riaditeľka školy bola odhodlaná získať čo najviac peňazí z takéhoto podujatia.

Devalváciou meny k národnej prosperite

Predpokladajme však, že by riaditeľka uvažovala nasledujúcim spôsobom. Škola zarobí tým viac peňazí, čím väčšie množstvo vecí si žiaci kúpia na trhu. Študenti si kúpia tým viac vecí, čím nižšia bude cena červených lístkov. Preto by mala byť cena týchto lístkov nastavená na veľmi nízku úroveň, aby nabádala žiakov, kúpiť si čo najviac vecí. Riaditeľka triumfálne dospeje k záveru, že stanovením obzvlášť nízkej ceny lístkov škola zabezpečí, že objem predaja bude mimoriadne vysoký, a škola pekne zarobí.

Ak by riaditeľka predostrela takýto plán, určite by sa našiel niekto, kto by poukázal na jeho základný nedostatok. V prípade, že by cena červených lístkov bola stanovená pod úroveň, ktorá umožňuje škole pokryť náklady na obstaranie tovaru a služieb ponúkaných na trhu, škola príde o peniaze. Aj keď schéma podhodnotenia vstupeniek v skutočnosti zvýši objem predaja uskutočneného na trhu, výsledkom bude, že škola prenesie ekonomický prínos na zákazníkov trhu než by si ho pripísala od týchto zákazníkov.  

Inými slovami, študenti získajú, pretože podhodnotené vstupenky dotujú ich spotrebu. Okrem toho, pretože sa na trhu viac predá, musí sa viac zaplatiť aj ľuďom za prácu na trhu, rovnako ako obchodníkom, ktorí dodávajú tovar na trh. Ale opäť, škola na tom nezíska.

A teraz si namiesto červených vstupeniek predstavte čínsky jüan, ktorý Američania používajú na nákup čínskeho tovaru. Hoci sa školský trh v mnohých aspektoch líši od krajiny, poučenie zo zníženia ceny vstupeniek sa vzťahuje aj na podhodnotené meny.

Ak sa vláde podarí podhodnotiť svoju menu z hľadiska cudzích mien, dotuje spotrebu cudzincov, ktorí nakupujú vývoz z jej krajiny. Ale zisky občanov, ktorí pracujú na dodávkach tovaru na vývoz, podhodnotením meny klesajú. Stávajú sa chudobnejšími.

Devalváciou meny k národnej prosperite

Ak napríklad Peking úspešne zabezpečí pre Američanov nákup čínskeho jüanu za nižšie ceny, čínsky vývoz do Ameriky sa skutočne zvýši a americký vývoz do Číny klesne. Čínske firmy, ktoré predávajú viac Američanom, budú užívať umelé výhody, kým americké firmy utrpia, lebo ich predaj klesne v dôsledku podhodnoteného jüanu.

Samozrejme môžeme mať pochybnosti o tom, či Peking uspeje v umelom udržiavaní hodnoty jüanu voči doláru, ale v tomto prípade to nehrá úlohu. Pre účel vysvetlenia berme tvrdenie mnohých protekcionistov, že jüan je skutočne podhodnotený, za pravdivé.

Takže,  napriek viditeľným ziskom čínskych vývozcov bude čínsky ľud ako celok chudobnejší kvôli podhodnotenému jüanu. Koniec koncov, na výrobu ďalšieho tovaru na prepravu do Ameriky sú potrebné skutočné zdroje. Tento tovar nie je vyrobený doslova z peňazí. A tieto skutočné zdroje musíme odniekadiaľ vziať. Pochádzajú od čínskych ľudí, ktorí si kvôli podhodnotenému jüanu môžu dovoliť nakupovať pre vlastné potreby menej tovarov a služieb ako za normálnych podmienok.

Aj napriek viditeľným stratám niektorých amerických firiem, bude vďaka podhodnotenému jüanu americký ľud ako celok bohatší. V konečnom dôsledku sú americkí kupujúci, koneční spotrebitelia, ako aj americké firmy, ktoré používajú čínsky dovoz ako vstup do výroby, šťastnými príjemcami dodatočných zdrojov, ktoré pekinská menová politika vzala čínskemu obyvateľstvu.

Skutočné náklady na tovar vyvážaný do Ameriky Číňanmi sa neznižujú len preto, že Peking umelo udržiava dolárovú cenu červených lístkov – jüanu, ktoré Američania používajú na nákup tovarov a služieb v Číne. Klesajú aj preto, že každé „úspešné“ podhodnotenie jüanu voči doláru umelo odčerpáva skutočné zdroje z Číny do Ameriky. Takéto podhodnotenie ochudobňuje Čínu, pretože obohacuje Ameriku.

 

Autorom je Donald J. Boudreaux profesor ekonómie a autor kníh The Essential Hayek, Globalization, Hypocrites a Half-Wits.