Prečo je umenie tak drahé?

Diskusia 7  
Prečo je umenie tak drahé?
Zdroj: vox
Foto: SITA/AP;TASR/AP


13. 6. 2019 - Dražby za rekordné sumy sú čoraz bežnejším javom a zároveň anomáliou umeleckého sveta. Malá skupina bohatých zberateľov je ochotná zaplatiť astronomické sumy za diela zhotovené ešte menšou skupinou umelcov, ktorí sú zase zastúpení malým počtom kvalitných galérií.

Socha Jeffa Koonsa sa v roku 1986 predala za 91,1 milióna dolárov na aukcii Christie's, bol to nový rekord, najvyššia suma za prácu živého umelca. Strieborného reflexného králika kúpil galerista Robert Mnuchin, bývalý partner Goldman Sachs, zakladateľ Galérie Mnuchin na Manhattane, a otec tajomníka ministerstva financií Steva Mnuchina v mene anonymného klienta. Hoci rekordá suma naplnila stránky novín, ponuky v desiatkach alebo stovkách miliónov nie sú v umeleckom svete nič neobvyklé. Globálny trh s umením, ktorý zahŕňa predaj z galérií, umeleckých veľtrhov a aukcií, zaznamenal v roku 2018 tržby vo výške 67,4 miliardy USD, čo predstavuje 6 % nárast oproti predchádzajúcemu roku, podľa výročnej správy spoločností Art Basel a UBS o celosvetovom trhu s umením.

Prečo je umenie tak drahé?

Dnes je vo svete len niekoľko živých umelcov, ktorí sú bohatí a slávni. Väčšina bohatá a slávna nie je a ani nikdy nebude. Na to, aby sa umelec dostal na trh, musí najprv nájsť galériu, ktorá ho bude reprezentovať, čo je ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Umelci, najskôr vystavujú v rámci školy alebo v inom prostredí, neskôr pokračujú v tom, aby sa ich práca dostávala na verejnosť v skupinových výstavách s ďalšími novými umelcami. Ak sa ich práca "uchytí",  môžu mať samostatnú výstavu v galérii. A keď bude úspešná, môže sa rozbehnúť kariéra.

Diela vznikajúcich umelcov sa oceňujú vo všeobecnosti na základe veľkosti a média. Väčšia maľba zvyčajne medzi 10 a 15 000 dolárov, pričom diela na plátne sú drahšie ako na papieri. Ak je umelec reprezentovaný známou galériou, prestíž predajcu môže dať dielam slušnú cenu, aj keď ide o relatívne neznámeho umelca. Bez ohľadu na prestíž umelca alebo galérie, predajcovia zvyčajne znížia cenu o 50 %.

Zatváranie malých galérií sťažuje novovznikajúcim umelcom situáciu. Podľa minuloročnej správy UBS a Art Basel sa zavrelo viac galérií, ako bolo otvorených v roku 2017. Veľké galérie otvárajú svoje pobočky, aby uspokojili čoraz väčší globálny trh, a predajcovia z celého sveta čoraz viac očakávajú, že budú vystupovať na medzinárodných veľtrhoch umenia, ako je Armory Show a Art Basel. Zatváranie malých galérií je vlastne výsledkom vzostupu umeleckých veľtrhov. Tieto veľtrhy, ktoré si často účtujú od galérie 50 až 100 000 dolárov za stánok, znemožňujú vytváranie zisku galeristom. Veľtrhy uprednostňujú bohatí zberatelia na nákup umenia, preto galérie nemajú inú možnosť ako sa ich zúčastniť.

Prečo je umenie tak drahé?

Navyše dopyt po umení nie je rovnomerne rozdelený medzi všetkých žijúcich umelcov, množstvo zberateľov ide po malom počte umelcov, čo ešte viac zvyšuje ceny. Ľudia hľadajú kvalitu, určitým signálom môže byť napríklad to, čo hovorí dôležitý kurátor o umelcovi, v akých múzeách umelec vystavoval, ktorí vplyvní zberatelia kupujú jeho prácu. Inými slovami, dôvodom, prečo sa práca niektorých umelcov predáva za milióny dolárov, je, že v umeleckom svete existuje konsenzus, že tieto diela by sa mali predávať za milióny dolárov.

Umenie je „trhom pre unikátne objekty“, len 0,2 percenta umelcov má diela, ktoré sa predávajú za viac ako 10 miliónov dolárov, podľa správy UBS a Art Basel, ale 32 percent z celkového predaja 63-miliárd dolárov v roku 2017, pochádza z diel, ktoré sa predali za viac ako 10 miliónov dolárov. Analýza, ktorú v tomto roku uskutočnila spoločnosť Artnet, zistila, že len 25 percent umelcov predstavovalo takmer polovicu všetkých súčasných predajov v priebehu prvých šiestich mesiacov roku 2017. Len v troch prípadoch šlo o ženy.

Prečo je umenie tak drahé?

Predaj obrazu  „Salvator Mundi“ v roku 2017 priniesol diskusiu o úlohe peňazí v umeleckom svete. Vo Financial Times vtedy Georgina Adamová, odborníčka na umelecký trh vysvetlila, ako je možné, že jeden obraz stojí viac ako väčšina ostatných. „V dnešnej dobe majú veľmi bohatí ľudia úžasné množstvo peňazí, ak má niekto čisté imanie 10 miliárd dolárov a rozhodne sa investovať 10 % z toho do umenia, dáva jednu miliardu dolárov na nákup všetkých obrazov a sôch po ktorých túži.“

Dnes máme vo svete viac zberateľov, ako kedykoľvek predtým, a títo zberatelia sú bohatší ako kedykoľvek predtým. Podľa Adamovej viedla liberalizácia niektorých ekonomík, vrátane Číny, Indie a niekoľkých krajín východnej Európy, k rozmachu umeleckých zbierok mimo USA a západnej Európy. Štáty v Perzskom zálive sú tiež hotspotom pre zberateľov. Výsledkom je, že globálny priemysel spojený s luxusom, módou a celebritami, priťahuje širšiu škálu ultrabohatých kupujúcich, ktorí agresívne súťažia o diela od umelcov, ktorí sú v kurze.

Ale umenie nie je len luxusný tovar, je to aj investícia, alebo aspoň môže byť. Niektoré práce môžu o pár rokov získať na hodnote. Aukcia je kľúčovým momentom v umeleckom svete. Umelci však nemusia mať úžitok ak sa ich dielo predáva v aukcii, aspoň nie finančný. Z vecného hľadiska majú umelci úžitok z predaja len vtedy, keď sa ich diela predávajú na primárnom trhu, čo znamená, že zberateľ kúpil dielo z galérie alebo, menej často, priamo od samotného umelca. Väčšina spisovateľov, napríklad, dostávajú licenčné poplatky z predaja kníh v časovo neobmedzenom horizonte. Ak však raz umelec predá dielo zberateľovi, už viac prospech z predaja svojej práce nemá.

Prečo je umenie tak drahé?

Jeff Koons nevidel žiadne peniaze z rekordného predaja jednej zo svojich sôch v aukcii Christie's, ale predchádzajúci majiteľ áno, ako aj galéria. Konečná suma ponuky bola v skutočnosti 80 miliónov dolárov, 11,1 milióna dolárov navyše k tomu si pripočítal aukčný dom, čo je dôvod, prečo sa cena vyšplhala na 91,1 milióna dolárov. Finančná kríza v roku 2008 bola požehnaním pre bohatých zberateľov, ktorí sa vrhli na diela, ktoré museli dať iní do dražby. Mnohé dokázali kúpiť za absurdne nízke ceny. „Ľudia, ktorí boli v tom čase v nákupoch aktívni, sú dnes vysmiati,“ povedal poradca pre umenie Sandy Heller pre agentúru Bloomberg. „Tieto príležitosti by sa neukázali bez finančnej krízy.“

Vysoko hodnotné umelecké dielo je luxusný tovar, investícia a v niektorých prípadoch aj prostriedok, prostredníctvom ktorého sa ultrabohatí môžu vyhnúť plateniu daní. V prípade predaja umenia to znamenalo, že zberateľ, ktorý kúpil obraz za určité množstvo peňazí - povedzme 1 milión dolárov - a potom ho predal za 5 miliónov dolárov o niekoľko rokov neskôr, nemusel platiť dane z kapitálových ziskov, ak 4 milióny dolárov zisku investoval do nákupu iného umeleckého diela. Republikánsky daňový zákon ale v USA zrušil túto výhodu pre zberateľov umenia. Zberatelia ale môžu získať daňové výhody darovaním exemplárov zo svojich zbierok múzeám. Charitatívny odpočet zohľadňuje súčasnú hodnotu diela, nie sumu, ktorú za ňu pôvodne zberateľ zaplatil.

Prečo je umenie tak drahé?

Galérie často vyžadujú, aby zberatelia, ktorí si zakúpia novú prácu prominentných umelcov, toto dielo sprístupnili verejnosti, alebo to aspoň prisľúbili. Nechcú predávať dielo súkromnému zberateľovi, pokiaľ si nekúpi druhú prácu a nedaruje ju múzeu. Takéto dohody nie sú právne vymožiteľné, ale zberatelia, ktorí chcú zostať v dobrom vzťahu s galériami slovo dodržia. Umelecké diela nemusia nevyhnutne skončiť v múzeách vo verejnom vlastníctve, aby ich verejnosť mohla vidieť. V poslednom desaťročí narastá aj počet ultra bohatých zberateľov umenia, ktorí otvorili svoje súkromné ​​múzeá s cieľom ukázať diela, ktoré sa im podarilo získať do zierky. Na rozdiel od verejných múzeí, ktorým bránia relatívne obmedzené akvizičné rozpočty, môžu tieto súkromné nakúpiť takmer čokoľvek, ak na to majú peniaze.

Napriek snahám o demokratizáciu umenia však patrí tento trh privilegovaným. A to čím ďalej tým viac. Umenie bolo vždy záľubou veľmi bohatých, čo sa len tak skoro nezmení. Možnosť pokochať sa pohľadom na krásne veci by ale nemala byť vyhradená len pre tých, ktorí si to môžu dovoliť kúpiť.