oPeniazoch.sk, AIR Foto: getty images
V tradičnej neoklasickej ekonómii je to nezmyselná otázka. Preferencie sa považujú za niečo idiosynkratické, fixné a exogénne. Dalo by sa povedať, že väčšinou pracujeme na tom, čo chceme aby sme chceli.
Slávny dokument dvoch ekonómov, laureátov Nobelovej ceny, predstaviteľom Chicagskej školy ekonómie, Garyho Beckera a Georgea Stiglera , popisuje, nakoľko je preferencia dôležitá, ale nemožno ju použiť priamo ako analytický nástroj.
„Ekonomický prístup, na ktorý odkazujem, nepredpokladá, že jednotlivci sú motivovaní len sebeckosťou alebo ziskom. Je to metóda analýzy, nie predpoklad o určitých motiváciách. Správanie je vedené oveľa bohatšou skupinou hodnôt a preferencií,“ povedal Gary Becker, ktorý bol známy najmä tým, že aplikoval ekonomickú analýzu aj na sféry, pri ktorých to bolo dovtedy nemysliteľné.
Ľudia, alebo aspoň väčšina ľudí, chcú byť vnímaní a dokonca chcú vidieť sami seba, ako niekoho, kto si ctí morálku. Táto preferencia, podobne ako všetky ekonomické preferencie, by však mohla byť niečo, čo sa dá z hľadiska kompromisov upravovať, modelovať.
Predpokladajme, že ste našli peňaženku, ktorá obsahovala doklady a nejaké peniaze. Mohli by ste kontaktovať osobu a pokúsiť sa peňaženku vrátiť. Predpokladajme, že ste presvedčení o tom, že vás nikto nevidel, keď ste ju zodvihli. V istom zmysle by bolo „racionálnou“ voľbou, ktorú by sme mali urobiť, vziať peniaze a ostatné zahodiť.
Máte sa teda rozhodnúť, či:
– peňaženku vrátite
s tým sa spájajú transakčné náklady na vyhľadanie osoby, stretnutie a vrátenie peňaženky. Dá sa predpokladať, že vás to bude stáť hodinu a možno aj viac času.
– necháte si peniaze a peňaženku zahodíte
čím získate okamžitý čistý úžitok z toho, že v peňaženke je veľa peňazí.
Ekonómovia by mohol povedať, že sa nedá zistiť, odkiaľ pochádzajú základné preferencie, na základe ktorých sa nakoniec rozhodnete. Ale dá sa povedať, že:
– čím viac peňazí je v peňaženke, tým vyššia je „cena“ jej vrátenia, takže pravdepodobnosť, že si ju necháte rastie s výškou sumy peňazí .
– čím ťažšie by bolo nájsť osobu, ktorej peňaženka patrí, tým vyššia je „cena“ jej vrátenia, takže je pravdepodobnosť, že si ju človek nechá, rastie s tým, čím je miesto, kde ju našiel osídlenejšie.
– čím je nálezca bohatší, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peňaženku vráti, ak má preferenciu vnímať seba ako človeka čestného, konajúceho dobro. Tento pohľad rastie spolu s príjmom.
Samozrejme, dalo by sa pokračovať a vypichnúť ďalšie argumenty pre konkrétne známky účinkov. Ide však skôr o to, že by nemalo byť ťažké vytvárať experimenty, ktoré budú založené na správaní sa, ak je preferenciou poctivý človek.
Rôzni ľudia majú rôzny pohľad na „cenu poctivosti“. Je to pravdepodobne ovplyvnené, hoci nie úplne zadefinované, výškou ich príjmov. Sú tu veľmi chudobní ľudia, ktorí by pravdepodobne vždy urobili „správnu vec“ a bohatí, ktorí by boli ochotní predať svoju poctivosť len za pár drobných, pretože si ju na veľa necenia.
A teraz späť na začiatok. Výber osobných preferencií. Otázka metapreferencie je tiež ekonomickým problémom, aj keď určitú rolu zohráva aj otázka ponuky.
Predstavte si jednoduchý príklad, nákup v potravinách. Chodíte medzi regálmi a snažíte sa vkladať do nákupného košíka tovar podľa vlastných referencií. Ak uprednostníte zemiakové lupienky pred čerstvým domácim chlebom, bude cena tejto preferencie nízka. Osoba s touto preferenciou celkom rada konzumuje lacné nezdravé potraviny.
V sekcii alkoholu sú preferencie iné. Namiesto sektu padne výber na červené z Kalifornie. Osoba s týmito preferenciami by si nikdy nekúpila šampanské, ale nie kvôli cene. V skutočnosti jej viac chutí sýta chuť červeného vína, priťom to, že ide o lacnejší tovar, len pomáha dosiahnuť vyššiu úroveň spokojnosti.
Z tohto uhla pohľadu by ste mali chcieť uprednostňovať lacné veci. Je iracionálne, ak si chudobný človek robí chuť na drahé veci. Musíte sa prikrývať perinou na akú máte, preto si nemôžete dovoliť takéto preferencie. Ak ste ale bohatí, drahé veci nie sú problém. V takom prípade si môžete vybrať inú preferenciu. Ak vám chutí červené víno, môžete sa zamerať nielen na rôzne odrody, ale aj rôzne ročníky.
Potom je tu ešte otázka interpersonálneho porovnania. Bol by som šťastnejší, keby som „nakúpil“ na základe drahšej preferencie? Odpoveď bude závisieť od metapreferencie osoby, ktorá dokáže oceniť lepšiu chuť, od príjmu osoby a ceny drahých kvalitných výrobkov, ktoré má táto osoba k dispozícii.
