oPeniazoch.sk, businessinsider Foto:TASR/AP;getty images
V prípade, že Mayovej návrh Brexitu v parlamente neprejde, mala by mať premiérka aj "plán B". Ten by kopíroval vzťahy Nórska s EÚ, či už dočasne, až kým nebude nová dohoda o voľnom obchode s EÚ pripravená, alebo na trvalo. Pre takéto riešenie by sa vyslovila väčšina britských poslancov. Aj Brusel vždy tvrdil, že možnosť v štýle Nórska má Spojené kráľovstvo k dispozícii.
Model zahŕňa dve kľúčové európske organizácie: Európske združenie voľného obchodu (EFTA- EZVO) a Európsky hospodársky priestor (EHP). Nórsko spolu s Lichtenštajnskom a Islandom je členom oboch. EFTA pozostáva z uvedených troch krajín a Švajčiarska. Obchodujú medzi sebou, zatiaľ čo skupina ako celok má dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami mimo EÚ, Kanadou, Mexikom a inými krajinami. EHP je na druhej strane spoluprácou všetkých členských štátov EÚ a troch štátov EFTA: Nórsks, Lichtenštajnsks a Islandu. Všetci členovia EHP, vrátane krajín EFTA, majú plný prístup k jednotnému európskemu trhu.
Členstvo v EHP je umožnené len členským štátom EÚ alebo EFTA. Takže ak by Británia opustila EÚ a využila nórsky model, vstúpila by do EFTA a potom sa stala 31. členom EHP. To by umožnilo Spojenému kráľovstvu zachovať si plný prístup k jednotnému trhu. Znamenalo by to zníženie prekážok pre obchod medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a pretrvávajúce riešenie pre jednotný trh služieb, ktorý predstavuje približne 80 % hospodárstva Spojeného kráľovstva.
Väčšina výskumov naznačuje, že by to bola najmenej ekonomicky škodlivá forma Brexitu. A hoci Británia si ponechá plný prístup na jednotný trh, nebude nútená podpisovať niektoré spornejšie politiky EÚ. Nepožadovalo by sa, aby sa napríklad pripojila k spoločnej politike EÚ v oblasti rybného hospodárstva, ktorá je silne v protiklade s Brexitérmi, predovšetkým konzervatívnymi poslancami v Škótsku. Taktiež by bola oslobodená od spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európsky súdny dvor (ESD) by tiež nemal právomoc voči Británii.
Ale malo by to aj nevýhody.
Aj napriek tomu, že Európsky súdny dvor by stratil dosah na Britániu, tá by sa musela zodpovedať súdu EFTA, čo by ale z pohľadu Brexitérov bola len ďalšia množina nezodpovedných zahraničných sudcov.
Potom tu je otázka britského vplyvu ako krajiny EFTA / EHP. Podľa nórskeho modelu by Británia mala plný prístup k jednotnému trhu, ale oveľa menej by mohla hovoriť do formovania pravidiel, než teraz, ešte ako člen EÚ. Nórsko sa formálne nezúčastňuje na rozhodovaní v Bruseli, ale začlenilo do svojich vnútroštátnych právnych predpisov približne 75 % právnych predpisov EÚ.
A potom je tu prisťahovalectvo. Túžba verejnosti dostať imigráciu pod kontrolu bola pravdepodobne najväčšou hnacou silou pre Brexit a britská vláda prisľúbila, že s voľným pohyb občanov EÚ skoncuje.
Členovia EHP sú povinní prijať štyri slobody, vrátane voľného pohybu osôb. Je zrejmé, že by to bolo politicky nebezpečné pre každú vládu. Existuje ale jedna cesta. Prakticky nereálna, ale teoreticky možná. Článok 112 Dohody o EHP umožňuje členským štátom, ktoré nie sú členmi EÚ, aby sa vzdali štyroch slobôd, ak čelia vážnemu hospodárskemu, spoločenskému alebo environmentálnemu tlaku. Napríklad Lichtenštajnsko využilo článok 112 na zavedenie kontroly voľného pohybu osôb kvôli obavám, či by sa táto malá krajina s obmedzenými zdrojmi dokázala vyrovnať s veľkým prílivom ľudí. Je zrejmé, že Británia nie je Lichtenštajnsko, ale pravdepodobne bude mať dostatok argumentov pre získanie výnimky kvôli možnosti prisťahovalectva.
Čo by to znamenalo pre írske hranice?
Tým, že Briti budú naďalej plne zosúladení s trhovými pravidlami EÚ, by sa Británia vyhla množstvu necolných prekážok, ktoré by inak vznikli na hranici so Severným Írskom. Vzťah v štýle Nórska by však neposkytol riešenie v prípade budovania fyzickej hranice. Aby sa odstránili colné prekážky, Británia by po Brexite potrebovala byť v súčasnej, alebo novej colnej únii s EÚ. Nórsko nie je v colnej únii s EÚ.
Hoci krajiny EFTA / EHP sú vo všeobecnosti otvorené myšlienke, že sa Británia stane stálym členom klubu, to, či by dokázali akceptovať aj dočasné členstvo, je iná otázka. Ak by aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko poskytli možnosť dočasného členstva, mohlo by trvať až dvanásť mesiacov, kým Británia dokončí proces pripojenia sa. Okrem toho je tu ešte otázka zvyklostí. V prípade modelu v štýle Nórska, ktorý by vyriešil írsky hraničný problém, bude sa musieť vymyslieť, čo colnou úniou. Krajiny EFTA totiž spoločne podpísali obchodné dohody s inými krajinami, ktoré zahŕňajú aj colné dohody. Spojené kráľovstvo by sa k nim malo hlásiť. Ale s EÚ by to bolo veľmi ťažké, ak nie nemožné.
