Známa minca potrebuje upgrade, vedci našli riešenie

, QZ Foto: SITA/AP;NIST

Konkrétne sa musí nájsť spôsob, ako vyrobiť mince lacnejšie. Výrobné náklady na jednu päťcentovú mincu prekročili jej hodnotu od roku 2006, keď cena materiálov, ktoré ju tvoria, meď a nikel, sa zvýšila vďaka rastúcemu dopytu v USA pre iné výrobky, ktoré sa spoliehajú na tieto materiály, ako je drôt a nehrdzavejúca oceľ.

V roku 2017 náklady na výrobu päťcentovej mince predstavovali približne sedem centov, čo znamenalo, že americká mincovňa stratila na výrobe 9,5 milióna dolárov. Nehovoriac o 11,5 miliónoch dolárov, ktoré dáva na distribúciu.

Už v roku 2013 sa mincovňa obrátila na vedcov v Národnom inštitúte noriem a technológií (NIST) v Gaithersburgu, aby im našli riešenie. Nebolo to jednoduché, nájsť lacnejší materiál pre všadeprítomnú mincu nízkej hodnoty. Minca má množstvo špecifikácií, ktoré sa datujú od jej vzniku pred 152 rokmi v roku 1866, tesne po americkej občianskej vojne.

Niklák, ako ho dnes poznáme, je výsledkom snaženia prezidenta Andrewa Johnsona obnoviť vieru v americký menový systém po niekoľkých rokoch konfliktov a neistoty. Ľudia stratili dôveru, že americká vláda môže prežiť, nieto ešte uvádzať do obehu zlaté a strieborné mince. A tak ich začali zhromaž´dovať kvôli ich hodnote ako drahé kovy. Vláda nemala prostriedky na to, aby mohla viac mincí uviesť do obehu, a tak nahradila nahromadené zlato a striebro u ľudí, preto sa drahá kovová mena postupne stala nedostatkom.

Medzitým vláda už začala tlačiť papierovú menu a keď sa vojna skončila, opäť sa vrátila k razeniu mincí, ale tentoraz na ich výrobu už použila nikel, čo je komodita dostatočne lacná, aby ju niekto doma zhromažďoval. Súčasne sa ale dával priestor bankovkám, v tom čase stačilo 0,05 dolára na výrobu päťcentovej bankovky. Tento plán sa ukázal ako správny, ale len do momentu, keď sa vďaka rozhodnutiu jednej jedinej osoby dostal na vedľajšiu koľaj. Tou osobou bol Spencer Clark, muž zodpovedný za Národný menový úrad, ktorý sa neskôr stal Úradom pre gravírovanie a tlač. Bol presvedčený, že by bolo smiešne, ak by sa jeho portrét objavil na päťcentovej bankovke. Rozhodnutie spôsobilo verejné pobúrenie, bankovka sa prestala tlačiť a do sporu musel vstúpiť prezident Andrew Johnson. Rozhodol, že zostane len päťcentová minca, zo zmesi niklu a medi, dvoch kovov v tom čase rovnakej hodnoty. Nemohol tušiť, že toto jeho rozhodnutie spôsobí problémy o sto rokov neskôr. Problémy s ktorými si museli dať rady renomovaní vedci.

Po prvé, je to farba. "Minca je striebornej farby, ale ak sa pozriete lepšie, dostáva mierne červený nádych vďaka medi," hovorí Eric Lass, chemik z NIST, ktorý sa špecializuje na kovy. Ďalej je tu hmotnosť. Niklák musí vážiť päť gramov, aby sa zabezpečilo správne spočítanie veľkého množstva mincí naraz. Mince musia mať tiež špecifickú tvrdosť: dostatočne mäkké, aby sa dali raziť a zároveň dostatočne tvrdé, aby odolali ľahkému opotrebovaniu. keď sa o seba obtierajú vo vrecku.

Okrem fyzikálnych vlastností je potrebné, aby minca obsahovala jedinečné chemické vlastnosti. Aby nehrdzaveli, keď sú v spotenej dlani alebo keď ich hodíte do fontány a musia byť aj elektricky vodivé. Tieto požiadavky síce Johnson výslovne nenariadil, ale jeho rozhodnutie časom vyplunuli z potrieb doby. Všetky predajné automaty a počítadlá mincí v USA používajú vodivosť na odlíšenie rôznych typov mincí. Bolo by to veľmi nákladné, ak by sa mali nahradiť alebo prerobiť všetky tieto zariadenia, hovorí Lass.

Aby toho nebolo málo, mincovňa vo svojej požiadavke pre NIST zadala aj to, že chce materiál na mincu, ktorá by mohla byť vyrobená v jej súčasných zariadeniach v Denveri a Philadelphii, takže návrh musí byť kompatibilný s ich existujúcim vybavením a používanými technikami.

Lass a jeho tím sa rozhodli zostaviť konkrétnu zmes kovov, ktorá by spĺňala všetky tieto kritériá. Mysleli si, že zinok a mangán by boli dobrými kandidátmi, avšak netušili, v akom pomere ich zmiešať s niklom a meďou. Ak zmeníte jeden kov, pravdepodobne zmeníte aspoň jednu alebo viac vlastností mince ako celku. Namiesto vytvárania stoviek jednotlivých vzoriek mincí s rôznymi pomermi kovov zhrnul tím všetky premenné a vložil do počítačového programu, ktorý im umožnil vymodelovať rôzne receptúry. Za menej ako rok dokázali prísť s kovovou zmesou, ktorá dokonale napodobňuje päťcentovku akú ju poznáme. Vyrazili sa prvé prototypy a svoju prácu publikovali až o niekoľko rokov neskôr, v júni tohto roka, v časopise Integration Materials and Manufacturing Innovation. Toto oneskorenie si vyžiadala mincovňa, najskôr sa musela správa predložiť Kongresu.

Nie je jasné, kedy sa tieto nové nikláky dostanú do obehu a či vôbec. "Americká mincovňa pokračuje v skúmaní potenciálnych alternatívnych kovov na výrobu mincí," stroho konštatuje hovorca mincovne. Ale ak by sa predsa použila modelová zliatina  z NIST, pravdepodobne by sa každý rok ušetrili milióny na razení. Mincovňa vyrobí miliardy mincí ročne, vrátane viac ako 1,3 miliardy päťcentoviek v roku 2017.

Súvisiace články

Aktuálne správy