oPeniazoch.sk, lindak Foto: getty images
Odhaliť presnú príčinu súčasného poklesu je nemožné, existujú len domnienky.
V rovnakom čase pred rokom bitcoin a ostatné kryptomeny začínali svoje preteky, ktoré zakončili koncom roka. Áno, hovorím o kapitalizácii a cene kryptomien, ktoré v druhom polroku minulého roka začali čím ďalej, tým silnejšie rásť. V súčasnosti je cena Bitcoinu zatiaľ na tohtoročnej najnižšej cene, a to pod 6000 dolármi. Podobne sa vyvíjajú aj ostatné kryptomeny.
Vysvetliť, čo je za prebiehajúcim poklesom ceny kryptomien, nie je vôbec jednoduchá úloha. Nedá sa presne povedať, čo je za poklesom. Napriek tomu, že väčšina analytikov sa bije do hrude, že to bola len bublina a predpovedajú smutný koniec kryptomien.
Na kryptomeny a ich cenu či záujem je možné sa pozerať z niekoľkých hľadísk. Z hľadiska technickej analýzy, ktorú sleduje väčšina denných obchodníkov, bitcoin klesol za posledný mesiac o 30% a oproti vrcholu z decembra o viac ako 60%. Čísla sa zle čítajú, avšak napriek tomu to percentuálne najväčší rast a následný prepad. Tie si bitcoin zažil v roku 2010 a 2011 a rovnako v rokoch 2013 a 2014. Je pravdou, že posledný rast a následný pokles bola bublina, avšak menšia než tomu bolo po minulé roky. Netreba zabúdať, že bitcoin sa z toho vždy spamätal.
Napriek tomu treba uznať, že z hľadiska mediálneho humbuku bola posledná bublina najväčšia v doterajšej histórii bitcoinu. Napriek tomu, podľa Googlu od začiatku roka klesol počet vyhľadávaní o 75%. Podobne klesajúci trend má aj počet aktívnych bitcoinových adries, ktorých počet klesol o viac ako polovicu od začiatku roka.
Otázne je, kde je pomyselné dno ceny bitcoinu, keďže najpodstatnejším prvkom v sieti sú ťažiari a samozrejme tí musia byť rentabilní. Naopak náročnosť ťažby a hash rate (celkový výpočtový výkon, ktorý je zapojený v sieti od všetkých používateľov) neustále rastú a to nezávisle od ceny bitcoinu. To znamená, že väčšina ťažiarov bitcoinu stále verí. Napriek tomu, klesajúci trend musí mať niekde pomyselnú čiaru, keďže nerentabilní ťažiari by pravdepodobne stopli ťažbu a nešli do výraznejších strát. Samozrejme odhadovať cenu, kde sa budú výnosy rovnať nákladom, je pomerne náročné. Dôvodom je to, že v každej krajine sú odlišné ceny elektriny a práve elektrina je najväčším nákladom pre ťažiarov. Kým vo Venezuele ťažia za pár stovák, v Číne za pár tisícok, v USA či Kanade sa náklady pohybujú pravdepodobne okolo 5000 dolárov.
Osobne vnímam aj správy okolo kryptomien skôr pozitívne ako negatívne. Samozrejme nájdu sa aj správy, ktoré zanechávajú negatívnu pachuť pre bežných ľudí. To sú hlavne správy o napadnutia búrz a rôznych krádežiach, ktoré niekedy spustia výpredaje. Rovnako sa hovorilo o vplyve predajov nájdených bitcoinov ešte z kauzy okolo Mt.Gox. Napriek tomu z môjho pohľadu pozitívne správy prevyšujú tie negatívne. Množstvo finančných inštitúcií, spoločností a štátov vytvárajú dobré prostredie pre rozvoj kryptomien, samozrejme vynímajúc štáty s negatívnym postojom. Súkromný sektor prepája svoje podnikanie s kryptomenami, a to všetko je z dlhodobého hľadiska dobrou správou pre kryptomeny. Do kryptomien sa rovnako dostávajú veľký investori pre ktorých sa vytvárajú rôzne produkty v tradičnom finančnom sektore, cez ktoré môžu do kryptomien investovať.
Odhaliť presnú príčinu súčasného poklesu je nemožné, existujú len domnienky. Ja osobne mám za to, že na príčine je spľasnutie boomu, keď do kryptomien investoval každý a vlastne ani nevedel o čo ide. Kryptomeny sú stále mladou technológiou, ktorá na svoje uplatnenie potrebuje čas a samozrejme priestor. Všetko sa v súčasnosti vyvíja a posledná bublina len ukázala, že dopyt po kryptomenách predstihol technologický vývoj v kryptomenovom svete.
Autorom je Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding
