oPeniazoch.sk, Library of Economics and Liberty Foto: YT/ The Honest Broker
The Economist je pravdepodobne najlepším časopisom na svete. Jeho posledný článok o Nemecku je ale otrasný, píše ekonóm Scott Sumner pre Library of Economics and Liberty.
"Ak sa veľká ekonomika nachádza v stave plnej zamestnanosti a zároveň dosahuje prebytok bežného účtu vo výške 8 % HDP, predstavuje veľkú brzdu celej globálnej ekonomiky. Pokiaľ má zvyšok sveta udržať svoj dopyt a pracovné miesta, musí si na to požičiavať. Vznikajú deficity, ktoré už v krajinách ako Taliansko, Grécko a Španielsko viedli ku krízam. Keď sa potom chceli posunúť k prebytkom, išlo o veľmi bolestivý proces," píše The Economist s tým, že "severná Európa naďalej vytvára prebytok úspor a to túto bolesť ešte zvyšuje. Nemecká obľuba vysokých úspor bola v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch stabilizačnou silou, pretože to boli časy vysokej inflácie. Teraz ale svetovú ekonomiku brzdí a stáva sa cieľom protekcionistov, akým je napríklad Donald Trump."
V spomínanom článku je toľko zavádzajúcich úvah, že je ťažké vybrať si, čím vlastne začať, reaguje Sumner.
The Economist si podľa neho pletie medzinárodný obchod s dopytom. Daná krajina si nemusí požičiavať na to, aby udržala svoj dopyt na požadovanej úrovni, na to jej stačí zmysluplná monetárna politika. Je tiež zrejmé, že Nemecko nedonútilo Taliansku, Grécko a Španielsko k tomu, aby dosahovali veľké deficity bežného účtu. Nemecko má prebytky stále a dosahuje ich aj Taliansko so Španielskom, Grécko má bežný účet zhruba vyrovnaný.
Ak by nemecké prebytky automaticky vyvolávali deficity na juhu Európy, nebol by súčasný stav možný, tvrdí Sumner. Je pravdou, že na juhu je nedostatočný agregátny dopyt a vysoká nezamestnanosť. To je však odrazom politiky ECB a nadbytočné regulácia tamojšieho trhu práce a nie nemeckej obchodnej politiky. Pravdou je aj to, že na globálnej úrovni musí proti nemeckým prebytkom stáť deficit iných krajín. Nemecká ekonomika ale tvorí len malú časť ekonomiky globálnej. I keď tam teda vznikajú prebytky vo výške 8 % HDP, zodpovedajúce deficity "zvyšku sveta" dosahujú menej než 1 % HDP.
Je oveľa vhodnejšie považovať za náprotivok nemeckých prebytkov obrovské americké deficity. A uvedomiť si, že v Spojených štátoch nevytvárajú veľké deficity bežného účtu problémy s agregátnym dopytom. Je to zrejmé z toho, že Fed teraz dvíha sadzby, aby zabránil príliš vysokému rastu agregátneho dopytu. Zvyšok sveta (mimo Nemecko a USA) potom dosahuje veľký prebytok bežného účtu a z toho je zase zrejmé, že Nemecko určite nenúti zvyšok svetovej ekonomiky do deficitov.
The Economist tiež robí bežnú chybu tým, že si pletie deficity bežného účtu s čistými pôžičkami. Nemecké prebytky v žiadnom prípade netlačia inej krajiny, aby si viac požičiavali. Nerovnováhy bežných účtov by sa našli aj vo svete s nulovými dlhmi, pretože aj v ňom by existoval medzinárodný obchod s aktívami. Podobné úvahy, aké predviedol The Economist, sú založené na tých najhorších častiach Keynesovej Všeobecnej teórie, v ktorých tento ekonóm špekuluje nad tým, že merkantilisti mohli mať čiastočne pravdu. A tieto úvahy bohužiaľ dávajú základ pre protekcionistickú politiku ľuďom, ako je Donald Trump.
Nemecko nie je problémom, ale riešením. Viac krajín by malo ísť cestou jeho reforiem trhu práce a vyššej miery úspor, uzatvára Sumner.
