oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:TASR/AP;SITA/AP
V posledných desaťročiach sa ekonomike podarilo kolonizovať niekoľko ľudských činností, ktoré boli doteraz oslobodené od formálneho kalkulu. Kritici tvrdia, že takáto "ekonomika imperializmu", umožnila vznik ekonomiky lásky, umenia, hudby, jazyka, literatúry, a mnohého ďalšieho.
Jednotiacou myšlienkou a základom pre rozšírenie ekonomiky je, že nech už ľudia robia čokoľvek, ich cieľom je dosiahnuť čo najlepšie výsledky s čo najmenšími nákladmi. Tieto prínosy a náklady dokážeme vyjadrovať v peniazoch. Preto ľudia vždy hľadajú najlepšiu finančnú návratnosť ich transakcií.
Takto ale vzniká rozpor s populárnymi činnosťami, pri ktorých je správne a racionálne počítať s nákladmi, a tými, pri ktorých by sme nemali nákladmi počítať nemali. Vyhlásiť, že záležitosti srdca sú predmetom chladných kalkulácií, nemá podľa kritikov žiaden zmysel. Naopak ekonómovia tvrdia, že všetkým treba väčšinou hľadať len bezcitnú vypočítavosť.
Priekopníkom ekonomického prístupu k láske bol nositeľ Nobelovej ceny Gary Becker, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry na univerzite v Chicagu. Vo svojom kľúčovom dokumente, "Teória manželstva," ktorú publikoval v roku 1973, Becker tvrdil, že výber partnera predtsavuje vlastne len istý druh trhu, a manželstvo nastane len vtedy, ak tým obaja partneri získajú. Je to veľmi sofistikovaná teória, založená na na komplementárnom charaktere ženskej a mužskej práce, ktorá ma ale tendenciu vysvetľovať lásku ako nástroj na zníženie nákladov.
Nedávno viacerí ekonómovia z rôznych svetových univerzít použili rovnaký prístup k prostitúcii. V takomto prípade by ekonomický prístup mohol zdá sa lepšie fungovať, vzhľadom k tomu, že peniaze sú jedinou relevantnou menou. Vo svojom výskume ženy nahradili prostitútkami a proti nim postavili regulérne zamestnané ženy. Podľa zozbieraných údajov zarobili prostitútky oveľa viac peňazí, než ženy, ktoré pracovali v rámci bežných povolaní. Takže otázka znie: prečo je tak vysoká prémia za tak slabé zručnosti?
Na strane dopytu je náhodný chlipný muž, často len niekam cestujúci, ktorý dáva voči sebe na misky váh výhody styku s prostitútkou, náklady a možnosť odhalenia. Na strane ponuky bude prostitútka vyžadovať vyšší zisk ako kompenzáciu za zvýšené riziko ochorenia, možné násilie a vyhliadky na skazené manželstvo. "Keď vezmeme manželstvo ako zdroj príjmov pre ženy, potom musí byť prostitútkam poskytnutá náhrada za stratu manželstva, ako trhovej príležitosti," argumentujú vedci. Takže prémia odráža straty, ktoré má prostitútka kvôli poskytovaniu sexuálnych služieb. To je aj odpoveď na otázku, prečo konkurencia neznižuje ceny sexuálnych pracovníkov. Dostávajú "rezervnú mzdu", ak by zarábali menej, pravdepodobne by si zvolili menej riskantnú brandžu.
Z akého titulu môže štát zasahovať do zmlúv, ktoré sú uzatvorené v rámci tohto trhu a ktoré ochotne akceptujú tak kupujúci ako aj predávajúci? Prečo nedekriminalizuje úplne tento trh, presne tak ako to žiadajú mnohé sexuálne pracovníčky? Rovnako ako na všetkých trhoch, aj trh so sexom potrebuje reguláciu, najmä pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť zamestnancov. A tak, ako na všetkých trhoch, trestná činnosť, vrátane násilia, má byť postavená mimo zákon.
Ale na druhej strane tu máme silné tlaky na úplný zákaz nákupu sexu. Väčšinou sa to deje cez kriminalizáciu nákupu, nie predaja, sexuálnych služieb, vo Švédsku, Nórsku, na Islande a severnom Írsku. Od vynúteného zníženia dopytu sa očakáva, že zníži ponuku bez toho, aby bolo nutné kriminalizovať dodávateľa. Existujú určité dôkazy, že to má požadovaný účinok. Aj keď zástancovia takzvaného nordického systému odmietajú účinok kriminalizácie nákupu sexu v podobe znížených zárobkoch tých, ktorí sex za peniaze ponúkajú. Hnutie za zákaz nákupu sexu získalo na sile aj vďaka rastu medzinárodného obchodu so ženami, podobne ako v prípade drogovej trestnej činnosti. To je cena globalizácie, zvlášť keď Západ zažíva príliv obyvateľstva z krajín, kde majú k ženám celkom odlišný postoj.
Ale navrhovaný liek je predsa len príliš extrémny. Schéma, kedy kupujúci je kriminalizovaný, počíta s tým, že žena je do prostitúcie vtiahnutá vždy nedobrovoľne. Že ide o organickú formu násilia páchaného na ženách a dievčatách. Ale kľúčovou otázkou zostáva, ako čo najpresnejšie definovať slovíčko "dobrovoľne".
Je pravda, že niektoré prostitútky sú zotročené, a muži, ktorí využívajú ich služby, by mali byť stíhaní. Existujú predsa zákony proti využívaniu otrockej práce. Dá sa predpokladať, že väčšina prostitútok si vybrali svoju prácu neochotne a pod tlakom potreby, ale nie nedobrovoľne. Ak sú za to trestaní muži, ktorí využívajú ich služby, potom by sa podobne mali trestať ľudia, ktorí využívajú služby zamestnancov supermarketov, pokladníčok, pracovníkov call-centra, a tak ďalej.
Potom tu máme množinu prostitútok, samozrejme, že ich je menšina, ktoré tvrdia, že majú rady svoju prácu. A samozrejme, dá sa hovriť aj o chlapoch, mužských prostitútoch, či už homosexuálnych, alebo heterosexuálnych, ktorí sú zvyčajne ignorovaní feministickou kritikou prostitúcie. Stručne povedané, pohľad na ľudskú prirodzenosť tých, ktorí sa usilujú o zákaz nákupu sexe je zúžená podobne, ako je tomu u ekonómov.
V konečnom dôsledku všetky argumenty proti prostitúcii na základe predstavy o nerovnosti a nátlaku sú povrchné. Samozrejme, treba brať do úvahy silný etický argument proti prostitúcii. Ale ak nie sme pripravení zareagovať, a naša liberálna civilizácia pripravená nie je, potom to najlepšie, čo môžeme urobiť, je tento obchod regulovať.
Autorom je Robert Skidelsky, emeritný profesor politickej ekonómie na Univerzite vo Warwicku, je členom britskej Snemovne lordov. Napísal trojdielny životopis Johna Maynarda Keynesa.
