IFP nesúhlasí so zvyšovaním dôchodkov o pevnú sumu

Takéto opatrenie podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR pre časť dôchodcov nezabezpečuje ani zachovanie kúpnej sily priznaných dôchodkov.

Zvyšovanie dôchodkov o rovnakú pevnú sumu je podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR nesystémovým opatrením, ktoré výrazne mení distribúciu už priznaných dôchodkov. Takýto krok podľa IFP pre časť dôchodcov nezabezpečuje ani zachovanie kúpnej sily priznaných dôchodkov. „Valorizácia o pevnú sumu je z ekonomického pohľadu extrémne netradičný spôsob indexácie, pretože dôsledky takejto valorizácie sú veľmi ťažko zrozumiteľné a obhájiteľné,“ uvádza sa v komentári inštitútu. Pokiaľ chce podľa IFP štát zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a garantovať dôchodcom neklesajúcu životnú úroveň, najvhodnejším riešením je indexácia o infláciu, ideálne dôchodcovskú.

Inštitút vypočítal, ako by kúpyschopnosť penzistov ovplyvnila valorizácia dôchodkov o pevnú sumu, ktorá je stanovená ako priemerný starobný dôchodok vynásobený mierou inflácie. Ak penzista podľa prepočtov inštitútu v roku 2011 poberá dôchodok na úrovni 57 % priemerného starobného dôchodku, za 10 rokov by kúpna sila tohto dôchodku vzrástla o 18,6 %. „Naopak, v prípade človeka s dôchodkom na úrovni trojnásobku priemeru kúpna sila dôchodku klesne o 17,7 %,“ tvrdí IFP. Dôchodcovi s nadštandardne vysokou penziou sa tak prudko zníži životná úroveň. Aby dosiahol nemennú úroveň, musel by si to uvedomiť a začať šetriť už z prvých vyplácaných dôchodkov.

Ako upozorňuje IFP, v roku 2008 Ústavný súd SR rozhodol o neústavnosti spôsobu valorizácie dôchodkových dávok v roku 2005. Podľa tejto valorizácie sa dôchodky nad určitou sumou nevalorizovali vôbec. Dôchodky nad touto hranicou teda reálne stratili na kúpnej sile. „Nechceme tým prejudikovať protiústavnosť valorizácie o pevnú sumu, z ekonomického pohľadu však možno pozorovať silnú podobnosť oboch týchto spôsobov valorizácie – v oboch prípadoch dochádza k poklesu reálnych disponibilných príjmov určitej skupiny selektívne vybraných dôchodcov,“ uvádza sa v komentári.

V súčasnosti sa dôchodky upravujú o percento, ktoré vzniká spriemerovaním medziročného rastu priemernej mzdy a medziročnej inflácie za prvý polrok predchádzajúceho roka. Vláda Ivety Radičovej pritom vlani v auguste schválila návrh, aby sa v rokoch 2013 až 2016 dôchodky zvyšovali o rovnakú pevnú sumu. Tá mala závisieť od dôchodcovskej inflácie a priemerného starobného dôchodku. Od roku 2017 sa mali penzie upravovať smerom nahor podľa dôchodcovskej inflácie, teda percentuálne. Takýto vládny návrh však parlament pre predčasný pád vlády nestihol schváliť.

Súvisiace články

Aktuálne správy