Káva je každodennou súčasťou nielen Slovákov, ale všetkých Európanov. No zatiaľ čo niekde si dáte latte alebo cappuccino za menej ako dve eurá, inde si zaň vypýtajú aj viac ako päť. A to aj napriek tomu, že ide o ten istý nápoj. V ktorých krajinách vás vyjde káva najlacnejšie a kde za ňu zaplatíte najviac?
V rokoch 2023 – 2024 sa na celom svete spotrebovalo približne 10,62 miliardy kilogramov kávy, čo je mierny nárast oproti cca 10,38 miliardy kg v predchádzajúcom roku. Ide teda o neklamný dôkaz toho, že káva je obľúbená po celom svete. Web Euronews porovnal ceny kávy so sebou v rôznych krajinách a mestách Európy a výsledky vás možno prekvapia.
-
Zemetrasenie vo Volkswagene: Automobilka škrtá polovicu modelov a väčšinu voliteľnej výbavy, odbory zúria!
-
Slovensko prekvapilo v porovnaní dôchodkov žien a mužov: Patríme medzi výnimky v Európe!
-
10 faktov slovenskej fabrike Kia, ktoré vás prekvapia: Viac motorov ako áut, nadštandardné platy aj armáda robotov!
Podľa prieskumu Pressat (január – marec 2025) si zamestnanci vo Veľkej Británii kupujú priemerne 1,96 kávy denne, čo je najviac zo všetkých krajín EÚ a Spojeného kráľovstva. Nasledujú Belgičania (1,79), Poliaci (1,77), Francúzi (1,76) a Rumuni (1,68). Na opačnom konci rebríčka sú Luxemburčania (0,82), Maďari (0,83) a Česi (0,84).
Kde je najdrahšia káva v Európe?
Hoci si Francúzi kupujú veľa káv, zaplatia za ne najviac – v priemere 3,42 eur za šálku. Prekvapivo však espresso nie je ich najčastejšou voľbou. Najviac obľubujú caffè latte a macchiato. Druhá najdrahšia krajina je Litva (3,39 €), kde dominujú cappuccino a cortado.
Naopak, najlacnejšia káva so sebou je v Dánsku – len 1,89 €, nasledovaná Slovenskom (2,08 €) a Cyprom (2,09 €).
Koľko zaplatíte za cappuccino?
Euronews zverejnil aj údaje portálu Numbeo, ktorý sa zameral na tzv. cappuccino index, teda priemernú cenu cappuccina v jednotlivých krajinách Európy. Tu sa ukazuje pomerne zaujímavý rozdiel. Zatiaľ čo priemerná káva je v Dánsku najlacnejšia, v hlavnom meste Kodani zaplatíte za cappuccino až 5,81 €, čo je najviac v Európe.
Viac ako päť eur zaplatíte aj na Islande a vo Švajčiarsku. Naopak, najlacnejšie cappuccino dostanete v Kosove (1,27 €), na Ukrajine (1,36 €) a v Taliansku (1,53 €).
Keď sa pozrieme na to, koľko kávy si za svoj plat môžu Európania dovoliť, vzhľadom na výšku miezd sa najvýhodnejšie pije káva v Luxembursku a Dánsku. Napríklad:
- Francúz s priemerným ročným čistým príjmom 32 354 eur zaplatí za kávu 0,0106 % zo mzdy.
- Dán s príjmom 43 913 eur len 0,004 %.
- Litovčan s príjmom 15 909 eur zaplatí za kávu až 0,021 % svojho ročného príjmu.
Kupujete si pravidelne kávu v kaviarňach?
Tzv. cappuccino index ukazuje, že v Ríme si za priemerný mesačný plat môžu kúpiť až 1 399 cappuccín. V Berne (Švajčiarsko) to je 1 378 cappuccín a v Luxemburgu 1 347 cappuccín. Východoeurópske krajiny sú na tom horšie – nielenže sú platy nižšie, ale aj káva je často relatívne drahá.
Prečo je káva taká drahá?
Aj keď na jednu šálku espressa stačí len 7 až 9 gramov kávy, čo podľa aktuálnych cien arabiky predstavuje náklad približne 0,00009 eura na porciu, výsledná cena je pre zákazníka výrazne vyššia. Tento rozdiel však nie je len o zisku. Kaviarne musia do ceny zahrnúť aj množstvo ďalších nákladov, od miezd personálu cez obaly na kávu so sebou až po suroviny ako mlieko, sirupy či čokoládu. Dôležitou položkou je aj spotreba energie potrebnej na chod prevádzky.
Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 priemerná cena elektriny pre stredne veľké firmy v EÚ dosiahla 155,80 €/MWh. Najviac platili podniky v Írsku (254,30 €/MWh), nad 200 € sa dostali aj Chorvátsko, Maďarsko a Luxembursko. Medzi veľkými ekonomikami EÚ boli ceny značne rozdielne – Francúzsko 163,90 €, Nemecko 197,60 €, Taliansko 151,50 € a Španielsko len 121,70 €/MWh. Najlacnejšia elektrina bola v Nórsku (79,10 €), čo výrazne ovplyvňuje aj prevádzkové náklady tamojších kaviarní.
Ak si nabudúce kúpite cappuccino za 4 eurá, možno sa oplatí zamyslieť, či to za to stojí. Ako môžete vidieť, Európa je plná cenových paradoxov, čo môžete určite využiť pri cestovaní a návšteve európskych metropol.
Komentáre k článku