Nebankové inštitúcie ako nástroj na ukladanie peňazí

Pre koho Ako dlho Riziko Výkonnosť Likvidita
pre každého aj krátkodobo veľmi vysoké vysoká nízka

Nebankové inštitúcie sú vo všeobecnosti inštitúcie, ktoré prijímajú vklady napriek tomu, že nevlastnia bankovú licenciu. Bežne sa však výraz nebanková inštitúcia používa pre subjekty, ktoré vklady prijímajú bez akejkoľvek licencie a nepodliehajú žiadnemu dohľadu. Sú to teda všetky inštitúcie okrem bánk, poisťovní, správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových poisťovní.

Nebankové subjekty väčšinou ponúkajú neporovnateľne vyššie úroky ako banky. Problémom však je, že na rozdiel od bánk majú často minimálne základné imanie a nepodliehajú žiadnemu dohľadu a kontrole zo strany štátu. Proklamovaný úrok je teda vysoký, avšak pravdepodobnosť, že vám bude vyplatený, je podstatne nižšia. Veľmi ľahko sa môže stať, že prídete nielen o úrok, ale aj o svoj vklad alebo jeho väčšiu časť. Tieto prostriedky samozrejme (na rozdiel od bankových vkladov) nepodliehajú ani ochrane prostredníctvom Fondu na ochranu vkladov.

Spomínaná pravdepodobnosť vychádza zo štatistík. Od roku 1990 vzniklo na Slovensku vyše 60 nebankových inštitúcií. Z nich je 13 stále aktívnych, 22 je po bankrote a zvyšok je prešetrovaný. Obyvatelia vložili do nebankových inštitúcií doteraz vyše 12 miliárd korún, pričom o 4 miliardy už nenávratne prišli. Priemerná doba činnosti nebankovej inštitúcie bola 3 a pol roka. Najčastejším scenárom ukončenia pôsobenia nebankovej inštitúcie bolo zmiznutie majiteľov ako aj vyzbieraných prostriedkov do zahraničia.

Teoretický princíp fungovania nebankovej inštitúcie je asi takýto: firma potrebuje získať prostriedky na realizáciu svojho vysoko výnosného investičného zámeru, a keďže prostriedky nemôže získať prostredníctvom úveru z banky, požičiava si ich od obyvateľstva. V praxi to však doteraz najčastejšie fungovalo skôr tak, že žiadny investičný zámer neexistoval, majitelia "skladovali" peniaze na bežných alebo termínovaných účtoch v bankách. Nebanková inštitúcia potom fungovala do momentu, pokiaľ priebežne prijímala viac vkladov ako musela spätne vyplácať. Toto sa bežne nazýva pyramídová (alebo Ponziho) schéma, pretože takáto štruktúra musí byť podporovaná stále väčším a väčším počtom nových investorov.

Nebankové inštitúcie vysvetľujú nadpriemernú výšku svojich úrokov rôznymi vysoko výnosnými aktivitami. Je to napríklad prevádzkovanie záložní, stávkových kancelárií, podnikanie v oblasti leasingu, obchodovanie na komoditných burzách a podobne. Žiadna z týchto činností však nemôže prinášať zaručený zisk vo výške niekoľkonásobku bežných úrokových sadzieb. A v prípade, že by aj prinášala, tieto spoločnosti majú možnosť získať potrebný kapitál podstatne lacnejšie ako za vyše 30 percent, ktoré ponúkajú svojim klientom.

Nebankové inštitúcie nepodliehajú žiadnej informačnej povinnosti, to znamená, že nie sú povinné pred výzvou na zhromažďovanie peňazí uverejniť základný prospekt obsahujúci informácie finančnom stave ako aj podnikateľských zámeroch firmy. Pripravuje sa však zákon, podľa ktorého by nebankové inštitúcie podliehali dohľadu Úradu pre finančných trh, čím by sa stalo ich podnikanie podstatne transparentnejšie.

V prípade, že vám nestačí úroková sadzba v bankách, sú tu aj iné produkty, ktoré vám dlhodobo poskytnú nadpriemerný úrok. Sú nimi napríklad:

späť podrobnejšie ďalej
Nebankové inštitúcie Profily nebankových inštitúcií typy nebankových inštitúcií