Už žiadne rozdávanie ani neúmerné zdaňovanie: Tri základné veci, ktoré potrebujeme pre bohatší svet

, NYT Foto: thinkstock

Svet je bohatý a stane sa ešte bohatší. Nemajte obavy. Nie všetci z nás napriek tomu zbohatnú, to je jasné. Asi miliarda ľudí sa musí uspokojiť s ekvivalentom zárobku 3 doláre na deň, alebo ešte menej. Ale ak sa pozrieme do 19. storočia, vtedy takto biedne zarábal takmer každý.

Vlna postupného zbohatnutia sa spustila v 17. storočí v Holandsku, v 18. storočí sa rozšírila do Anglicka, Škótsko a amerických kolónií a následne aj do zvyšku sveta. Ekonómovia aj historici sa zhodnú na jej prekvapujúcej sile. Do roku 2010 vzrástol priemerný denný príjem v celom rade krajín, vrátane Japonska, Spojených štátov, Botswany a Brazílie, o 1000 až 3000 percent voči úrovni v roku 1800. Ľudia sa presunuli z provizórnych obydlí a hlinených chatrčí do poschodových domov, či mestských bytov, od chorôb prenášaných vodou k 80-ročnému priemernému životu, od neznalosti ku gramotnosti.

Môžete si myslieť, bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní ešte chudobnejšími. Ale v štandarde základného komfortu najchudobnejší ľudia planéty získali najviac. V štátoch ako je Írsko, Singapur, Fínsko a Taliansku, majú ľudia, ktorí sú relatívne chudobní, dostatočný prístup k potravinám, vzdelávaniu, ubytovaniu a lekárskej starostlivosti. Predkovia obyvateľov týchto krajín takúto vymoženosť nemali, ani zďaleka.

Veľa sa toho v ostatnom čase hovorí o prehlbovaní príjmovej priepasti. Nerovnosť finančného bohatstva sa pohybuje hore a dole, ale v dlhodobom horizonte to ide správnym smerom. Finančná nerovnosť bola v rokoch 1800 a 1900 vyššia než je teraz. To uznal dokonca aj francúzsky ekonóm Thomas Piketty. Podľa dôležitejšieho štandardu, základného komfortu pri spotrebe, nerovnosť v rámci jednotlivých krajín aj medzi krajinami klesá takmer nepretržite.

V každom prípade chudoba predstavuje problém. Ale nie nerovnosť ako taká. Nie je zaujímavé, koľko jácht vlastní dedička impéria  L'Oréal Liliane Bettencourtová, ale či má priemerná Francúzka dostatok potravy. V čase „Bedárov“ to tak nebolo. Svetová banka odhaduje, že za ostatných 40 rokov sa podiel obyvateľstva žijúceho z jedného či dvoch dolárov na deň, znížil na polovicu. Oxfordský ekonóm Paul Collier, nás vyzýva, aby sme pomohli "miliarde ľudí z úplného dna" čo globálne predstavuje takmer sedem miliárd ľudí.Samozrejme, dá sa to považovať za našu povinnosť. Ale poznamenáva, že pred 50 rokmi, žili v takýchto biednych podmienkach štyri z piatich miliárd ľudí. V roku 1800 to bolo 95 percent z jednej miliardy.

Mohli by sme zlepšiť podmienky pre robotnícku triedu. Zvyšovať nízku produktivitu tým, že umožníme ľudskej tvorivosti nech sa presadzuje vo väčšej miere. Naproti tomu odoberanie bohatým a rozdávanie chudobným pomáha len málo. Vyvlastnenie je len jednorazové riešenie. Obohatenie vyplývajúce zo zdokonalenia sa, ustáť v skúškach trhu, je takmer nekonečné. Bude pokračovať aj počas budúceho storočia, prinesie komfort prakticky každému na tejto planéte. Najviac by mohla profitovať rozširujúca sa stredná trieda. Stačí sa pozrieť na prekvapujúce zlepšenie v Číne od roku 1978 a v Indii od roku 1991. Okrem iného, tietúo štáty sú domovom pre štyroch z každých 10 ľudí na planéte.

Dokonca aj v Spojených štátoch v posledných desaťročiach rástli reálne mzdy, aj keď pomaly, ale je to v rozpore s tým, čo sme mohli počuť. Donald Boudreaux, ekonóm na George Mason University, ale aj iní, sa pozreli na čísla bližšie, a poukázali na skutočnosť, že reálne mzdy naďalej rastú, najmä vďaka výraznému zlepšeniu v kvalite tovaru a služieb a iným nemzdovým výhodám. Reálna kúpna sila je dvojnásobná voči tomu, čo si pamätáme z 50-tych rokov minulého storočia. Z čias, kedy mnohé americké deti chodili spať hladné.

Čo teda spôsobilo spomínané veľké obohatenie?

Nebolo to vykorisťovanie chudobných, ani investície, ani existencia rôznych inštitúcií, ale obyčajná myšlienka, ktorú filozof a ekonóm Adam Smith popísal vo svojej práci s názvom "Liberálny plán rovnosti, slobody a spravodlivosti." Stručne povedané, bol to liberalizmus a voľný trh. Dajte masám obyčajných ľudí rovnosť pred zákonom a sociálnu dôstojnosť a nechajte ich na pokoji. Ukáže sa, že sa stanú mimoriadne kreatívni a energickí.

Myšlienka je zhruba takáto. Najskôr skúsim nejaké zlepšenie. Presadím sa, a dokážem vygenerovať zisk, ktorý mi zostane. Ale zároveň toto zlepšenie naruší konkurenčný trh (presne ako to urobil Uber v rámci taxi priemyslu). V ďalšom kroku, sa moje zlepšenie rozšíri a budem skutočný boháč.

Môžete namietať, že je to lacný myšlienkový pochod. Veď pre začiatok potrebujete adekvátny fyzický a ľudský kapitál a fungujúce inštitúcie. Je to názor, akýá presadzuje Svetová banka, ale nie je správna. Je pravda, že potrebujeme kapitál aj inštitúcie pre stelesnenie myšlienky, tak ako mramor, centrálny vysávač, či klimatizáciu, aby sme mali vilu a nie dom. Ale kapitál a inštitúcie nepatria medzi základné atribúty. Tým je v prípade nárastu bohatstva liberálna idea, vytvárať univerzity, železnice, internet a všetko čo je tak dôležité pre zachovanie našej slobody. Od čias Karla Marxa sme si zvykli hľadať za ľudským pokrokom niečo materiálne. Moderný svet však povstal z toho, že čoraz viac pristupujeme k ostatným s rešpektom aj napriek tomu, že ich nápady nemusia byť práve najlepšie. Fašizmus, rasizmus, eugenika a nacionalizmus sú alarmujúcim príkladom, hlavne rast ich popularity v ostatnom čase. Ale na druhej strane je tu liberálne zmýšľanie, vďaka ktorému sa praktické myšlienky menia na ziskové technológie a riešenia. Umožňujú obyčajným ľuďom presadiť sa. Zbohatnúť.

Pre bohatší svet nám zsotáva jediné, musíme osloviť masy, obyčajných ľudí, nie elitu, ktorá je už dostatočne inšpirovaná. A aký použiť vzorec? Rovnosť, sloboda, spravodlivosť

 

Autorkou je Deirdre N. McCloskeyová, profesorka ekonómie, histórie, a anglického jazyka na University of Illinois v Chicagu. 

Súvisiace články

Aktuálne správy