oPeniazoch.sk, ČTK
Chatovací robot ChatGPT otvára cestu k štvorhodinovému pracovnému týždňu, myslí si nositeľ Nobelovej ceny a Christopher Pissarides. Umelá inteligencia podľa tohto ekonóma, ktorý pôsobí na prestížnej Londýnskej ekonomickej škole (London School of Economics), zvýši v rade pracovných odborov výrazne produktivitu, informovala agentúra Bloomberg.
Gréckocyperský Brit Pissarides sa profesionálne venuje dopadu automatizácie na prácu. Prikláňa sa k tomu, že trh práce by sa nástupu umelej inteligencie mohol prispôsobiť dostatočne rýchlo. Tento názor mierne znepokojuje, že transformačná technológia, ktorá stelesňuje ChatGPT spoločnosti OpenAI alebo chatbot Bard firmy Google, spôsobí rozsiahle prepúšťanie.
Takzvaná generatívna umelá inteligencia, čiže technológia schopná vytvárať text, obrázky a ďalšie médiá na základe zadania, dokáže podľa jednoduchých pokynov generovať články, eseje, vtipy, ale aj poéziu. Vďaka obrovskému množstvu dát sa podobne ako človek učí, ako odpovedať na podnety užívateľov. Ako pomocníka-kopilota ju používajú okrem iného programátori.
Mali by sme viac voľného času
„Som presvedčený, že by sme mohli zvýšiť produktivitu,“ povedal Pissarides na konferencii v Glasgowe. „Mohla by sa zvýšiť kvalita života a mohli by sme mať viac voľného času. Ľahko by sme mohli prejsť na štvordňový pracovný týždeň, „dodal.
Nástroje umelej inteligencie „by za nás mohli vykonávať množstvo nudných vecí, ktoré v práci robíme;tie zaujímavé by potom zostali na ľuďoch“, povedal ďalej Pissarides. Nebezpečenstvo technológie vidí v tom, ak by sa využila na sledovanie alebo narúšala súkromie.
Hoci sa generatívna umelá inteligencia vyvíja veľmi rýchlo, prechod k nej nebude pre pracovníkov bolestivý, pretože firmy ju budú zavádzať pomaly, myslí si ekonóm. „Bude trvať dlho, kým to bude mať skutočný dopad, a počas tej doby sa ľudia prispôsobia,“ uviedol Pissarides, podľa ktorého sa však pracovníci nezaobídu bez určitého zvýšenia kvalifikácie.
Americká investičná banka Goldman Sachs minulý týždeň v správe napísala, že generatívna umelá inteligencia by mohla vo svete nahradiť človeka na 300 miliónoch pracovných miest. Ekonómovia banky tiež tvrdia, že by technológia mohla premeniť produktivitu a ekonomický rast.
