Ste v práci vystresovaní? Vaša klávesnica a myš to jednoznačne odhalí, ukázal výskum

, Redakcia

Stres na pracovisku je jedným z hlavných dôvodov úbytku fyzických a psychických zdrojov zamestnancov. Výskumníci z univerzity ETH vo švajčiarskom Zurichu sa preto sústredili na identifikáciu stresu na pracovisku nezvyčajným spôsobom. Cez ťukanie do klávesnice a klikanie a pohyb počítačovou myšou.

Vedci z výskumnej univerzity ETH z Zurichu vyvinuli pomocou nových údajov strojového učenia model, ktorý dokáže zistiť, ako veľmi sú pracovníci vystresovaní. A to už podľa toho, ako píšeme na počítačovej klávesnici a používame myš.

Ukazuje sa pritom, že môže ísť pritom o oveľa presnejší indikátor stresu, ako sa môže na prvý pohľad zdať. „Zdá sa, že to, ako píšeme na klávesnici a pohybujeme myšou, je lepším prediktorom toho, ako vystresovaní sa v kancelárskom prostredí cítime, než náš srdcový tep,“ vysvetľuje autorka štúdie matematička Mara Nägelinová.

Experiment pracovníkov ETH ukázal, že vystresovaní ľudia píšu a pohybujú počítačovou myšou inak, ako uvoľnení ľudia. „Ľudia, ktorí sú v strese, pohybujú kurzorom myši častejšie a menej precízne a prekonávajú na obrazovke dlhšie vzdialenosti. Na druhej strane, uvoľnení ľudia využívajú kratšie, priamejšie trasy, aby dosiahli svoj cieľ, a až tak sa pritom neponáhľajú,“ hovorí Nägelinová.

Asi neprekvapí ani zistenie, že ľudia, ktorí sú viac vystresovaní, robia aj pri písaní viac chýb. Taktiež píšu v „záchvatoch“ a začínajú s mnohými krátkymi prestávkami, kým uvoľnení ľudia majú pri písaní menej, avšak dlhších prestávok.

Podarí sa aplikovať aj do praxe?

Vedci z ETH svoj model testovali na vzorke 90 účastníkov štúdie, ktorým nasimulovali čo najvernejšie vykonávanie kancelárskych úloh. Niektorých nechali pracovať nerušene, iní museli napríklad absolvovať pracovné pohovory, či boli vyrušovaní napríklad chatovými správami. Účastníkom zároveň merali aj srdcový tep a ich úroveň stresu zisťovali aj priebežným dotazovaním.

„Boli sme prekvapení, že písanie a správanie myši boli lepším prediktorom toho, ako sa subjekty cítili, ako srdcová frekvencia,“ hovorí Nägelinová. Vysvetľuje, že je to preto, že srdcová frekvencia účastníkov v týchto dvoch skupinách sa nelíšila tak veľmi ako v iných štúdiách. Jedným z možných dôvodov je, že kontrolná skupina dostala aj činnosti, ktoré mala vykonávať, čo viac zodpovedá realite na pracovisku.

Aktuálne výskumníci z ETH testujú svoj model na údajoch od švajčiarskych zamestnancov, ktorí súhlasili s tým, aby sa ich správanie pri práci s počítačom, ako aj ich srdcový tep, zaznamenávali pomocou aplikácie. Tá sa ich tiež pravidelne pýta na subjektívnu pociťovanú úroveň stresu. Výsledky tejto časti výskumu by mali byť známe do konca roka.

Napriek pozoruhodným výsledkom štúdie však môže byť veľký problém implementovať takýto systém merania stresu na pracovisku do reality. Dôvodom je ochrana osobných údajov. Získané údaje bude preto potrebné anonymizovať a chrániť. „Chceme pomôcť pracovníkom včas identifikovať stres, nie vytvoriť nástroj na monitorovanie pre spoločnosti,“ tvrdí spoluautorka štúdie psychologička Jasmine Kerrová.

Viac o téme: osobné počítače , počítače , práca , pracovníci , stres na pracovisku , Švajčiarsko , veda , veda výskum inovácie

Súvisiace články

Aktuálne správy