Názory čitateľov
Rusko zakázalo západným investorom predávať podiely v bankách a energoprojektoch
6. 8. 2022 Rosalyn Baux
Thank you Dr Winner for saving my broken Marriage and bringing my husband back to me!.
Me and my husband are living together happily again.. All thanks to Dr. Winner If you have any problem contact Dr.Winner now and i guarantee you that he will help you.Email him at: Winnersspellcast@gm ail.com or you can also call him or add him on whats-app: +2348138289852...or view his website:https://win nersspellcast.blogspo t.com or
via his Facebook Page 👇👇
https://www.fac ebook.com/drwinnerspe lltemple/
Me and my husband are living together happily again.. All thanks to Dr. Winner If you have any problem contact Dr.Winner now and i guarantee you that he will help you.Email him at: Winnersspellcast@gm ail.com or you can also call him or add him on whats-app: +2348138289852...or view his website:https://win nersspellcast.blogspo t.com or
via his Facebook Page 👇👇
https://www.fac ebook.com/drwinnerspe lltemple/
5. 8. 2022 Varoval Somvas
Historické poučenie z Wikipédie (alebo - zas to bude trvať dva roky ?)
"Velenie Rýchlej divízie prevzal plk. Turanec. Od 14. septembra 1941 zaisťovala Rýchla divízia úsek na pravom brehu Dnepra medzi obcami Chodosovka a Ukrajinka. Po dobytí Kyjeva bola začlenená do skupiny armád Juh s cieľom postupu na Donbas a Kaukaz. V dôsledku počasia a stavu komunikácií sa väčšina vozidiel stala nepojazdnými. Delostrelecké zbrane s obsluhou boli odsunuté na Slovensko a zvyšná časť jednotky o sile 7823 mužov bola presunutá na severné pobrežie Azovského mora medzi prístavy Taganrog a Mariupoľ. Vyše pol roka držala obranné postavenia v tejto oblasti. V novembri 1941 boli hlavné sily jednotky nasadené na fronte pri Kumšackoje a pri ústupe v decembri 1941 zaujala divízia postavenie na rieke Mius. Od novembra 1941 do 25. apríla 1942 velil jednotke plk. Augustín Malár. Za výkony divízie bol 6. februára 1942 ocenený Rytierskym krížom. V júni 1942 jednotka, už znova pod velením Turanca, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a 22. júna dosiahla Rostov nad Donom. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi (nacistov = dnes "Nemci"), ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu Medzi 23. - 27. júlom 1942 zajala divízia približne 10000 červenoarmejcov a množstvo zbraní, techniky a koní. Za tento úspech bol aj generál Turanec 7. augusta 1942 ocenený Rytierskym krížom. Odtiaľ postupovala divízia na Kaukaz. Na konci augusta 1942 sa nachádzala v priestore mesta Gorjači Kľuč na predhorí Kaukazu, kde sa jej postup zastavil a v septembri prevzal velenie plukovník gšt. Jurech. Začiatkom roku 1943 sa už povýšený generál Jurech pokúšal zorganizovať prechod celej jednotky na sovietsku stranu, nenašiel však podporu vo svojom dôstojníckom zbore. V dôsledku sovietskeho protiútoku bola jednotka postupne sťahovaná. Najskôr sa rozkazom z 23. januára presunula k rieke Kubáň. Ústup sprevádzali boje a straty, ako na vojakoch tak aj na väčšine techniky. Na základe tejto situácie velenie skupiny armád A rozhodlo o stiahnutí z frontu a evakuácii jednotky na Krym. V tej dobe už bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. Medzi inými úlohami sa jednotka podieľala aj na budovaní obrany Perekopskej šije. Morálka jednotky naďalej upadala. Koncom júla 1943 prebehla náhrada veteránov nováčikmi a k 1. augustu 1943 bola Rýchla divízia reorganizovaná na 1. pešiu divíziu. Počas bojového nasadenia utrpela Rýchla divízía nasledovné straty: 1235 mŕtvych, 3198 zranených, 3154 nezvestných, zajatých a zbehnutých"
Pomôcka 1 - na Putlerovu stranu sa už pridala Čína, Irán aj Turecko ...
Pomôcka 2 - Amíci aj Briti sú v bezpečí - na tých svojich ostrovoch - ale čo my ?
Pomôcka 3 - Severná Kórea má väčšiu armádu, než USA + Rusko dohromady (!!!)
"Velenie Rýchlej divízie prevzal plk. Turanec. Od 14. septembra 1941 zaisťovala Rýchla divízia úsek na pravom brehu Dnepra medzi obcami Chodosovka a Ukrajinka. Po dobytí Kyjeva bola začlenená do skupiny armád Juh s cieľom postupu na Donbas a Kaukaz. V dôsledku počasia a stavu komunikácií sa väčšina vozidiel stala nepojazdnými. Delostrelecké zbrane s obsluhou boli odsunuté na Slovensko a zvyšná časť jednotky o sile 7823 mužov bola presunutá na severné pobrežie Azovského mora medzi prístavy Taganrog a Mariupoľ. Vyše pol roka držala obranné postavenia v tejto oblasti. V novembri 1941 boli hlavné sily jednotky nasadené na fronte pri Kumšackoje a pri ústupe v decembri 1941 zaujala divízia postavenie na rieke Mius. Od novembra 1941 do 25. apríla 1942 velil jednotke plk. Augustín Malár. Za výkony divízie bol 6. februára 1942 ocenený Rytierskym krížom. V júni 1942 jednotka, už znova pod velením Turanca, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a 22. júna dosiahla Rostov nad Donom. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi (nacistov = dnes "Nemci"), ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu Medzi 23. - 27. júlom 1942 zajala divízia približne 10000 červenoarmejcov a množstvo zbraní, techniky a koní. Za tento úspech bol aj generál Turanec 7. augusta 1942 ocenený Rytierskym krížom. Odtiaľ postupovala divízia na Kaukaz. Na konci augusta 1942 sa nachádzala v priestore mesta Gorjači Kľuč na predhorí Kaukazu, kde sa jej postup zastavil a v septembri prevzal velenie plukovník gšt. Jurech. Začiatkom roku 1943 sa už povýšený generál Jurech pokúšal zorganizovať prechod celej jednotky na sovietsku stranu, nenašiel však podporu vo svojom dôstojníckom zbore. V dôsledku sovietskeho protiútoku bola jednotka postupne sťahovaná. Najskôr sa rozkazom z 23. januára presunula k rieke Kubáň. Ústup sprevádzali boje a straty, ako na vojakoch tak aj na väčšine techniky. Na základe tejto situácie velenie skupiny armád A rozhodlo o stiahnutí z frontu a evakuácii jednotky na Krym. V tej dobe už bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. Medzi inými úlohami sa jednotka podieľala aj na budovaní obrany Perekopskej šije. Morálka jednotky naďalej upadala. Koncom júla 1943 prebehla náhrada veteránov nováčikmi a k 1. augustu 1943 bola Rýchla divízia reorganizovaná na 1. pešiu divíziu. Počas bojového nasadenia utrpela Rýchla divízía nasledovné straty: 1235 mŕtvych, 3198 zranených, 3154 nezvestných, zajatých a zbehnutých"
Pomôcka 1 - na Putlerovu stranu sa už pridala Čína, Irán aj Turecko ...
Pomôcka 2 - Amíci aj Briti sú v bezpečí - na tých svojich ostrovoch - ale čo my ?
Pomôcka 3 - Severná Kórea má väčšiu armádu, než USA + Rusko dohromady (!!!)
5. 8. 2022 Varoval Somvas
"Jozef Turanec (* 7. marec 1892, Sučany – † 9. marec 1957, väznica Leopoldov) bol generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny. Pôvodne železničný úradník ...
Nna Golianov rozkaz bol zatknutý a odovzdaný partizánom. Tí ho spolu s Ferdinandom Čatlošom letecky transportovali do ZSSR. Roku 1947 bol vrátený do Česko-Slovenska a Národným súdom odsúdený na trest smrti. Výrok súdu však bol onedlho pozmenený na 30 rokov väzenia. Jozef Turanec zomrel v leopoldovskej väznici vo výkone trestu 9. marca 1957 vo veku 65 rokov"
- či si Rytiersky kríž strčil vo väznici do zadku nie je známe :(
"Augustín Malár (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945, ?, Nemecko) bol vojak, československý legionár, dôstojník československej armády a neskôr slovenský generál. Ako legionár sa zaslúžil o vznik Česko-Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil vojny proti Poľsku a Sovietskemu zväzu ...
22.júna 1941 prevzal Malár v Prešove velenie 2.pešej divízie, ktorá mala spoločne s 1.pešou divíziou (plk. Jozef Turanec) vytvoriť Armádnu skupinu a zúčastniť sa invázie do Sovietskeho zväzu.
Po prekročení hraníc bol Augustín Malár veľmi bol prekvapený z vrelého prijatia, ktoré sa vojakom dostalo v ukrajinskom mestečku Drohobyč a na ďalších miestach západnej Ukrajiny ...
Za výkony pri obranných bojoch bol Malár Ministerstvom národnej obrany s účinnosťou od 1.januára 1942 povýšený do hodnosti generála II.triedy. 6.februára 1942 obdržal aj Rytiersky kríž Železného kríža, ktorý udeľoval Adolf Hitler"
Malár síce rozmýšľal celkom rozumne:
„Mládenci, kamaráti!! Hovorím vám ako váš starší kamarát, úprimný priateľ váš, ako i nášho drahého Slovenska. Keď vám môžem úprimne radiť, tak volám: Stáť! Čelom späť! Pochod do materských posádok k svojim jednotkám! Všetko je prenáhlené, nedomyslené a môže to naše pekné, a doposiaľ vojnovou zhubou len málo dotknuté drahé Slovensko priviesť tam, kde ho nechceme mať, to je do vojnovej vravy (...) Prečo teda nečakať, až veci samy dozrejú a potom jednotne, okolnostiam primerane, všetci za jeden povraz ťahať? Tak káže zdravý pud sebazáchovy malého národa“
-bolo mu to však prd platné, lebo tým nasral aj komunistov (kotrí ho podozrievali, že sa snaží rozvrátiť SNP) - aj nacistov (ktorí ho zase podozrievali, že SNP zorganizoval)
A tak chudák zrejme umrel niekde v koncentráku (vraj Flossenbürg (?) a komunisit sa napokon s nacistami dohodli, že to bol 28. február 1945 :(
- či mu rytiersky kríž železného kríža v zadku zhrdzaval nie je rovanko známe, ko nie je známe, či si ho tam strčil :(
Isté je, že titanový - či aspoň nerezový - kríž by zrejme bol na tieto účely lepší ;)
Ak si to chcete vyskúšať - fronta je relatívne neďaleko ...
Nna Golianov rozkaz bol zatknutý a odovzdaný partizánom. Tí ho spolu s Ferdinandom Čatlošom letecky transportovali do ZSSR. Roku 1947 bol vrátený do Česko-Slovenska a Národným súdom odsúdený na trest smrti. Výrok súdu však bol onedlho pozmenený na 30 rokov väzenia. Jozef Turanec zomrel v leopoldovskej väznici vo výkone trestu 9. marca 1957 vo veku 65 rokov"
- či si Rytiersky kríž strčil vo väznici do zadku nie je známe :(
"Augustín Malár (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945, ?, Nemecko) bol vojak, československý legionár, dôstojník československej armády a neskôr slovenský generál. Ako legionár sa zaslúžil o vznik Česko-Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil vojny proti Poľsku a Sovietskemu zväzu ...
22.júna 1941 prevzal Malár v Prešove velenie 2.pešej divízie, ktorá mala spoločne s 1.pešou divíziou (plk. Jozef Turanec) vytvoriť Armádnu skupinu a zúčastniť sa invázie do Sovietskeho zväzu.
Po prekročení hraníc bol Augustín Malár veľmi bol prekvapený z vrelého prijatia, ktoré sa vojakom dostalo v ukrajinskom mestečku Drohobyč a na ďalších miestach západnej Ukrajiny ...
Za výkony pri obranných bojoch bol Malár Ministerstvom národnej obrany s účinnosťou od 1.januára 1942 povýšený do hodnosti generála II.triedy. 6.februára 1942 obdržal aj Rytiersky kríž Železného kríža, ktorý udeľoval Adolf Hitler"
Malár síce rozmýšľal celkom rozumne:
„Mládenci, kamaráti!! Hovorím vám ako váš starší kamarát, úprimný priateľ váš, ako i nášho drahého Slovenska. Keď vám môžem úprimne radiť, tak volám: Stáť! Čelom späť! Pochod do materských posádok k svojim jednotkám! Všetko je prenáhlené, nedomyslené a môže to naše pekné, a doposiaľ vojnovou zhubou len málo dotknuté drahé Slovensko priviesť tam, kde ho nechceme mať, to je do vojnovej vravy (...) Prečo teda nečakať, až veci samy dozrejú a potom jednotne, okolnostiam primerane, všetci za jeden povraz ťahať? Tak káže zdravý pud sebazáchovy malého národa“
-bolo mu to však prd platné, lebo tým nasral aj komunistov (kotrí ho podozrievali, že sa snaží rozvrátiť SNP) - aj nacistov (ktorí ho zase podozrievali, že SNP zorganizoval)
A tak chudák zrejme umrel niekde v koncentráku (vraj Flossenbürg (?) a komunisit sa napokon s nacistami dohodli, že to bol 28. február 1945 :(
- či mu rytiersky kríž železného kríža v zadku zhrdzaval nie je rovanko známe, ko nie je známe, či si ho tam strčil :(
Isté je, že titanový - či aspoň nerezový - kríž by zrejme bol na tieto účely lepší ;)
Ak si to chcete vyskúšať - fronta je relatívne neďaleko ...
| 1/1 |