Myslel som si, že mladí ľudia len nadávajú na starších, ale obvykle sa nepýtajú čo pre nich urobili recipročne.Hanebné výroky nebudem citovať. Nie je to zlý nápad, len si netreba predstaviť, že seniori nevedia narátať do desať a že v živote nmezastávali dôležité miesta. Kde sú tie časy, keď sa trápili s programovacími jazykmi Fortran, Cobol ešte v socializme, ale aj nedávno sa zišiel aj taký GW-basic alebo Qbasic miesto kalkulačky, riešiť nejakú maticu. Od istého veku je editor na html len zabudnutá hračka a aj špeciálne matematické programy.
Niekoľko námetov k plánu obnovy: Hlavý problém veku sú oči aj keď ste mali vynikajúci zrak, aby sa dalo rozpoznať niečo na displeji, teda v jednej ruke lupa s aspoň 9 cm priemerom, pripadne iPad a zväčšiť si to priamo. Žiaľ, pri edéme makuly alebo malom zakrvácaní sietnice nepomôže ani zväčšenie písmen. Stredom oka nemusíte vidieť ani rozsvietenú lampu. Pondelky na očných oddeleniachv Bratislave praskajú vo švíkoch, piatky sú lepšie a aj 70-tnici musia stáť, nie je možnosť posadiť sa, všetko je obsadené. Vekom podmienená degenerácia makuly ale aj únik exudátu z cievok do sietnice urobia svoje a je to najčastejšie spestrenie života po 60-tke.Niečo sa dá upraviť laserom a operačne. O tom mladý človek nevie nič, ale aj v zdravotníckych zariadeniach bývajú na dverách rukou načarbané oznamy, číslo dverí nerozpoznáte a keď vám rozkvapajú oči, tak ani neodídete. Skoro nikto tam nemá iPad, iPhone, ak nepočítam doprovod, ale tí už v čakárni nesmú byť lebo pacienti by boli ako sardinky v oleji. Povedzme ste po injekcii do oka na operačke, rozkvapaný anestezovaný a odchádzate sám. Kto by s vami mohol byť 2x mesačne celý deň ako doprovod? Ste radi, že vás nezrazilo auto na prechode, musíte sa orientovať sluchom. Príde autobus a nerozpoznáte číslo, skôr ako sa spýtate už sa dvere zabuchnú. Nič vám nepomôže počítadlo v iPhone na počet krokov, taká hračka je vám zbytočná ledaže by ste si chcelo privolať taxík. Určite vás netrápi, či už v rámci obnovy otvorili miestnu langošiareň.