chudoba je normálnym a zdravým javom ľudstva od nepamäti a ženie ľudstvo dopredu.... všetko ostatné sú len bludy a drísty

Pozrime sa na chudobu v domácom prostredí: Všetky politické programy sú prevažne určené pre mladých zdravých stredne bohatých a všetko mimo tento kvartil je nezaujímavé. Veď tamten je len dedko, babka nejaký Jano bez priezviska. S invalidmi jednali a možno aj jednajú komisie otrasne. Chudoba je u mladších skrytá v nedôvere k vlastnej budúcnosti v ktorej je postavenie jedinca predurčené inými silami ako vlastnými a jediné, čo nás oddeľuje od klasifikácie ako rozvojová krajina je nateraz dostatok importovaných potravín.Práca vo mzde a motivácia k nej stratila význam pre sebaúctu aj ako kladný príklad pre okolie a to je zdroj dedičnej chudoby, ktorú ani sociálne programy kvantitatívne neodstránia. Sociálne prostredie sa mení skokom asi ako klíma e na konci prvohôr, keď život takmer zanikol a udržalo sa len 5% druhov iba neznámou šťastnou náhodou. Populácia sa nevie uživiť v každej situácii.

Chudoba nieje problem.
Problem je, ked chcu bohaty a byt este bohatsi a chudoba stale znizuje svoj standard chudoby, rozrasta sa pocet chudobnych a stale mensi pocet bohatsich, bohatne stale viac.
Nieje problem nasytit chudobnzch, problem je nasytit bohatych.
Najhorsie sa umiera nie hladom, ale pre idealy verchusky, ktora povazuje ludi za surovinu, komoditu, alebo hmyz podobny vcelam, na miesto aby ked uz chcu byt bohaty, aspon povazovali svoje ludske oddane zdroje, za poddanych, teda za svoj majetok.
ale o majetok sa treba starat, suroviny a komodity, sa daju tazit. Idelane ak sa mnozia len vo vymedzenom priestore a neobtazuju bohatych, problemami, ktore su im posobene a povazuju ich naivne za vlastne, alebo osudove.