Názory čitateľov


Názory k článku:
Čím sa dá poraziť koronavírus a akákoľvek iná kríza v budúcnosti

11. 10. 2020   fero z BA
a pritom vlády mnohých krajín, SR nevynímajúc, v prvom rade rozmýšľajú, kde si požičať namiesto riešení.....v SR sa rozbieha boj, ktorá koaličná strana si z ponúkaného koláča ukoristí čo najviac a pretaví to v prospech svojho predsedu lebo strany nie sú o programe, ale o vodcoch, ktorý z nich sľúbi stádu čo najviac. A stádo nerozmýšľa, len naťahuje ruky
10. 10. 2020   anonym
Porazit koronavirus, je mozne celkom beznakladovo, resetom spolocnosti.
Napriklad masivnym uhynom ludskzch zdrojov, sa okrem znizenia spotreby, prejavi aj potreba, najma ludskej pracovnej sily.
Rovnaky reset, alebo restart spolocnosti a sveta, vykona v dobe turbulentnych problemov, pandemie, alebo krizy, vojna, alebo konflikt, ktory sa ako destrukcna sila, alebo tlak entropie, lahko bude dat pomenovat ako pricina, alebo dosledok zlych rozhodnuti, pripadne sa mrtvy vinnici, oznacia za zlo, alebo relativne dobro.
Z historie pozname rozne osobnosti, naznamejsie a dnes zatracovane a polemizovane, patri A.Hitler, J.V. Stalin, V.I. Lenin Breznev, Gorbacov...
U nas Benes, Masaryk, Gottvald, Slansky, Horakova, Zapotocky, Dubcek, Svoboda, Husak, Jakes, Strougal, Bilak..
V pdstate pri kazdom rezime, zomierali ludske zdroje za slobodu, alebo pre lepsie zajtrajsky, niektori ludia preto, ze nemali spravny nazor, alebo nemali spravny povod, ci uz rasovy, alebo po zmene rezimu pochadzali z nespravnej vrstvy, pripadne politicky nevyhovali rezimu, ci inak mali nejaku vadu, koli ktorej zomreli, ci uz na sibenici, gulkou, alebo pri tazbe uranu, alebo v taboroch PTP, gulagu, ci napravnovychovnom zariadeni.
Na tejto krvavej historii, nestoji len sloboda, ale z krve prevratu u nas v roku 1948, vyrastli neskor "Husakove deti" do stastnych rokov normalizacie 70tych a 80tych rokov.
Dnes spolocnost zmietana optreniami proti sireniu korony, sa opat formuje, alebo redukuje, pripadne sa zobudza do "noveho zajtrajska" kde nic nebude ako pred tym.
Otazka je, kolko ludi zomre na koronu a kolko hladom na opatrenia. Kde a ci vobec budu mat nejake pietne miesta a ci sa bude oslavovat prvy mrtvy na koronu, alebo posledny zaockovany, ci sa budu klast kvety na hroby neznamych mrtvych na koronu, alebo sa bude elektronicky lajkovat virtualne pietne miesto na to urcene a v cloude umiestnene, na vecne casy, az kym nevypnu elektrinu.
10. 10. 2020   anonym
skratka mozeme cakat nasledovne.
znizi sa spotreba nepotrebneho.,
Nebude sa cestovat do prdele, koli zazitkom, alebo poteseniu.
Bude sa chlastat doma, aj mozno fajcit, lebo krcmy a pohostinske zariadenia, budu zakazane.
Budu pravdepodobne virtulane svatby a pohreby, technologiana to je uz funkcna IPTV, IQ TV z kamerou, alebo mobil, PC a ine, ma skoro kazdy, SMS posielaju uz skolkari a aj dochodci..
Osobny kontakt sa bude obmedzovat.
Vzniknu sekty a rozne zdruzenia, kde budu popieraci, alebo vitaci korony, adventisti koronaviru, alebo jehovisti, ci na druhej strane liehovisti, dezifektisti vnutorny, ci preperi a lovci odmien, pripadne snajperi, draperi a zahrabavaci obyvatelov a ludskych zdrojov za odmenu.
zmiznu domace bytove psy a macky, bud koli nedostatku financii, alebo nedostupnosti zradla, pripadne sa stanu vitanou potravou a spestrenim jedlanicka.
TV ako Narkoza, alebo Hnoj, SmrdlavaTV, budu robit relacie o umyvani zadku dazdovou vodou, splachovanim raz za tyzden, relacie o vareni, sa zameraju na exoticke recepty z domacich milacikov, alebo hlodavcov, holubov, vran a vrabcov, ci skorcov.
Kanaly na youtube, tik toku, sa zameaju na domace opravy oblecenia, obuvi, pripadne na domace jednoduchsie operacie, trhanie zubov, zasivanie ran, uprav beznych predmerov na zbrane, vyrobu strelneho prachu z vlastnej moci, mydla a vyrobu dreveneho uhlia z konarov v parkoch.
Tym naozaj porazime koronavirus a nas svet sa opat dostane par rokov naspat, niektore technologie ostanu zabudnute, niektore opat objavime, priroda si nas vychutna, alebo nas okasle.
10. 10. 2020   Peg
Ako dieťa som čítal knihu "Ferdo cvičí mravenisko".Bolo zrejmé, kto to mravenisko cvičí.V dnešných časoch prebieha tiež akési cvičenie mraveniska. Len nie je jasné ,kto a prečo ho vyvolal a kto ho riadi.V rokoch 2016-19 sme sa utápali v ekonomických rastoch,idolom nám bola globalizácia a všemocná sila trhu,ktorá mala všetko vyriešiť. Zrazu to všetko padlo a celý svet sa musí preorientovať a zmeniť.Ľudia aj firmy.Vo všetkýcvh oblastiach-vo výrobe ,v prístupe k životnému prostrediu i v samotnej spotrebe./Prichádza me napr. s teóriami o opravovaní spotrebných výrobkov,nepotrebno sti častých módnych zmien v odievaní a.p.,čím by sa mali šetriť zdroje a energie./ Čiže "zlaté teľa", ktorému sme sa ešte v r.2019 svorne klaňali, nám rozbili a nútia nás všetko robiť ináč. Tie zmeny si nevyžiadali ani ľudia a ani firmy. Prečo zrazu už to nemôže ísť tak, ako to fungovalo pred pár mesiacmi? Čo sa zrazu stalo a kto o tom celosvetovo rozhodol ? Národné vlády istotne nie,tu by nikdy nenastala taká rýchla a jednotná zhoda.
10. 10. 2020   Kristi Lu Stout
Moja dcéra číta teraz ruskú sci-fi na tému
"Ferdo vliezol do urychlovača a Mravenisko sa predsa točí!!! zvolal" len v ruskom origináli je to pomenované podobne.
Nechcem aby moje dieťa ovládalo len mandarínčinu ale aj azbuka sa jej v živote zíde.
"Koľko jazykov ovládaš toľko krát si sa narodil!"
Podobne aj s koronou: "Koľko krát si ju prekonal s humorom- toľko krát si sa narodil šťastný do nového života."
10. 10. 2020   Soros
Páčia sa mi úvahy o tom, že niekto o niečom celosvetovo rozhodol; môže si to rozhodnutie nechať, keď sa ním nikto nebude riadiť - dobrý príklad je organizácia školského výletu pre triedu pubertiakov; nič nedopadne tak, ako bolo naplánované, a to je len cca. 30 ľudí. Celosvetovo má každý nápad a rozhodnutie jediný výsledok - totálne domrvenie a výsledok, ktorý nikto nečakal. To je podobné, ako organizovať prúser.
10. 10. 2020   Frantisek Nahnevany
Študovať a vyučovať na obchodných kurzoch, ale o. i. napríklad na Ekonomickej univerzite v Bratislave alebo hoci aj na Institutu ekonomických studií Fakulty socialních věd Univerzity Karlovy v Prahe, treba predovšetkým fakt resp. skutočnosť, že napríklad:
Nákupná cena nie je pridaná hodnota.
Cena /suma/ bez DPH resp. základ dane tiež nie je pridaná hodnota.
Cena /suma/ s DPH detto.
1/1