Na Tik-Taku som našiel jednu legendu, ktorá sa rozprávam malým deťom rodičmi podnikateľmi na Východe v Ázii.
"Bola, nebola raz jednotná Ázia, únia kde ľudia radi chodili loviť ryby do mora pri vychádzajúcom slnci, ľudia tam boli šťastný, krajina prosperovala, len jedna vec ľudí trápila. Hlboko v horách žila jedna veľká obluda, žrala Číňanov keď jej liezli do brloha a z papule jej metala síra a oheň. Dlho statočný ľud čínsky rozmýšľal aké by našli uplatnenie pre obludu, tak ich napadlo že spravia v Číne veľký cirkus kde bude obluda vystupovať ako cvičená opica, so všetkými svojimi hlavami bude spoza mreží štekať ako taká obluda. Prečo by v Číne nemali svojho Mickey Mousa a svoj Disney Land tak ako majú v Amerike? Z obludy si spravíme posmech, nebude strašiť viac čínske deti a ešte na tom aj dobre zarobíme. Tak začal Čínsky ľud stavať železnicu do hôr aby mohli naložiť obludu do vagónov a poslať ju do cirkusu. Obludu zo spánku vyrušil veľký hluk, ako stavali železnicu, tisíc rokov spala a tak ako utekala po sebe kakala vajíčka a z nich sa postupne liahli malé oblúdence. Keď čínsky robotníci dorazili so stavbou koľají priamo k brlohu obludy, tak obluda tam už nebola. Sklamaní že nikoho nenašli sa vracali parným vláčikom späť do Pekingu oznámiť správu že obluda ušla a žiadna obluda v cirkuse vystupovať nebude. Keď sa to dozvedel cisár Pekingu, až ho zlosť zaliala a nariadil poslať davy robotníkov po železnici rozkopať vrchy a hory aby dolovali zlato a rozrýpali celé Himaláje a našli tú obludu aj s jej pokladom. Vajcia obludy sa liahli, malé oblúďatká rástli a schovávali sa v šachtách po baníkoch- čínskych robotníkoch, ktorých oblúďatká žrali za živa nervy mali v gýbli a frustrovaní sa chceli vrátiť po železnici domov do Pekingu. Cisár bol opäť nespokojný, že baníci nevedia robiť. On si vycvičí urugujských baníkov a tí ten poklad vykopú, budú profesionáli. A dovtedy vyšlite do sveta hľadať tú pramatku obludu, nájdite ju nech spraví so svojimi mláďatami poriadky a potom ich zavrieme všetky do cirkusu a rozrýpeme hory a vrchy a vyťažíme kopec zlata a budeme bohatý- tak znelo nariadenie jeho cisára z Pekingu. A rozprávky je koniec.
"
A malí Číňani sladko zaspávali a snívali o zlate s vedomím že keď sa ráno zobudia budú veľkí baníci a ich cisár bude nebesky bohatý.

Zo zlata sa nikdy nikto nenažral a preto by si občania mali držať hlavne pôdu a nie ju za pár drobných predávať zahraničným subjektom.
Tie kecy o zlate si strčte do zadku aj s nenažraným fedom a mmf.

Ak mas peniaze kupis zlato.Ak nie musis sa uspokojit a tym,co mas.