Názory čitateľov


Názory k článku:
Viac, väčšia a inde: Tri kľúčové dopady koronakrízy na chudobu

24. 6. 2020   anonym
Nastastie nas sa dopady na nasu chudobu netykaju, my sme si u nas v kolonii zvykli 20 rokov utahovat opasky, zivit kleptokraciu, pracovat za pasom v montovniach za almuznu, jest odpad unie, kupovat si byvanie na uver, takze buducnost bude rovnako chudobna, akorat trocha inak.
Keby takato chudoba, prisla na zapadnych kolonizatorov, my tu sice budeme mat hladomor a jest sa navzajom, ale oni budu umierat na sklamanie rychlejsie a este ich budu jest neoeuropania z Afriky a mozno ich aj kulturne obohatia.
Nas uz kulturne obohacovanie sa netyka, nase etnika sa mnozia na plne davky a nas neobohacuju, ale ani seba. maju navrch akorat v kulturnych hygienickych navykoch, pripane v sposobe byvania, takze v uspornom rezime, dosahuju lepsie vysledky kvantitativneho mnozenia.
24. 6. 2020   M.V.
Nepamätám sa na také obdobie, kedy u nás nebola kríza, len sa označovala ako ťažká situácia. Vezmime si nekonvertabilné platy v päťdesiatych a šestdesiatych rokoch, keď sa dolár kupoval legálne v banke so 402% prirážkou.Obávam sa, že po takomto prepočte by to vyšlo pod úroveň Afriky. Ešte v roku 1969 boli nástupné platy vysokoškolákov 1400 Kčs a stredoškolákov asi 1050 Kčs, ale aj 900 Kčs. Daň z nich bola 148 Kčs. Električenka v Bratislave na 2 trate do roboty stála 70 Kčs na vidieku mali týždňové lístky na vlak asi za 6 Kčs. Všetko sa kompenzovalo cenami potravín, ktoré boli prakticky takmer konštantné.
24. 6. 2020   Chudobny ucitel v kapitalizme
v 1969 bola priem. mzda v hospodarstve 1,863 Kcs.. moj apa po ucnovke a vojne mal v 1970 zakladny nastupny plat vo fabrike vyse 1,700 Kcs..
1949.. 792
1950.. 854
1951.. 903
1952.. 940
1953.. 1 036
1954.. 1 125
1955.. 1 148
1956.. 1 202
1957.. 1 235
1958.. 1 262
1959.. 1 281
1960.. 1 330
1961.. 1 368
1962.. 1 362
1963.. 1 375
1964.. 1 423
1965.. 1 456
1966.. 1 510
1967.. 1 594
1968.. 1 733
1969.. 1 863
1970.. 1 910
1971.. 1 980
1972.. 2 065
1973.. 2 133
1974.. 2 203
1975.. 2 271
1976.. 2 338
1977.. 2 412
1978.. 2 483
1979.. 2 549
1980.. 2 606
1981.. 2 642
1982.. 2 695
1983.. 2 745
1984.. 2 790
1985.. 2 843
1986.. 2 888
1987.. 2 941
1988.. 3 020
1989.. 3 142
25. 6. 2020   M.V.
Priemerná mzda je niečo iné ako nástupné platy absolventov. Robotníci boli nadhodnotenie a v tom je ten problém. Hovorím zo života a praxe. Dokonca v dobovom bratislavskom Večerníku bol článok, ktorý mal titulok “Môžu vyžiť predavačky z 840 korunových platov?” Vysokoškoláci postúpili tabuľkovo na 1700 Kčs ako nástupný plat absolventa až v roku 1975. V tých priemeroch sú schované všetky platy, ale pozrime sa na výskum, školstvo, zdravotníctvo. To by sme sa pobavili.
25. 6. 2020   M,V´
Zabudol som doplniť, že v roku 1975 už začal byť citeľný nedostatok pracovných príležitostí pre absolventov, niektorí kolektívne písali aj prezidentovi Husákovi, policajti dostali inštrukciu nevšímať si, ak vysokoškolák nemal pečiatku zamestnávateľa v občaňáku. Vojenská služba sa stala univerzaˇlnou výhovorkou pre odmietnutie prijatia absolventa. Vysoké školy mali presviedčať, aby pokračovali na vedeckú kvalifikáciu csc, hlavne aby neboli na “trhu” práce. Vo fabrike sa to žilo: keďˇ sa mohla vyrábať elektronika s elektŕonkami a o žiadnom litografie nikto neuvažoval. Lustre a svietidlá spolu s čiernobielym televízormi napokon zničili v skladoch, ale to som sa dostal ďaleko. Pretobola celá spoločenská nadstavba finančne znevýhodňovaná vraj zle slúžila robotníckej triede.
1/1